Foto: Youtube

/ 259 / Matej Mensatoris
Čo urobíte, ak ste nadšenec pre vedu a chcete získať skautský odznak za vedu? Postavíte jadrový reaktor.

Mladý chlapec David Hahn sa na prvý pohľad nelíšil od svojich rovesníkov. Žil v americkom štáte Michigan v klasickom rodinnom dome so svojimi rodičmi. Pravdou však je, že pri bližšom pohľade sa od ostatných predsa len trochu líšil. A tým bolo jeho veľké zapálenie pre vedu. Rodičia boli z jeho záujmu prv nadšení. Avšak až do chvíle, keď si v kôlni za domom postavil jadrový reaktor. 

David bol odmala fascinovaný vedou, chémiou aj rádioaktivitou. Jeho záujem o toto odvetvie sa odrážal už v rannom detstve, keď jeho najobľúbenejším komiksom bol Spiderman. Ten získal svoje superschopnosti práve tak, že hlavného hrdinu komiksu, Petra Parkera, uhryzol ožiarený pavúk.

Foto: Youtube

Keď bol starší jeho cieľom bolo vyrobiť si vlastnú periodickú tabuľku prvkov a to tak, že z každého jedného prvku bude mať aj vzorku. A to vrátane tých rádioaktívnych. Davida však fascinovala veda a chémia aj vo všeobecnosti. Vo svojej izbe robil mnohé chemické pokusy. Keď sa ale odtiaľ často ozývali výbuchy, steny boli znečistené od chemikálií a toxických výparov, rodičia usúdili, že svoje laboratórium by mal presťahovať inde. A tak David začal robiť svoje pokusy v kôlni za domom.

Keď sa neskôr prihlásil, ako mnohí iní chlapci do skautského oddielu, zaumienil si, že získa skautský odznak za vedu. Určite ho však nechcel získať za niečo, čo by dokázal urobiť každý. V roku 1994, vo svojich 17. rokoch už sa už naplno zaujímal o jadrovú energiu a všetko čo s ňou súvisí. A tak padlo rozhodnutie. Postaví jadrový reaktor.

Ilu: wikimedia.org

David poctivo študoval zložitú a náročnú literatúru týkajúcu sa jadrovej energie. V prvom rade potreboval zohnať čo najväčšie množstvo jadrového materiálu. Ten sa však samozrejme nedá len tak jednoducho kúpiť v obchode, no David sa aj v tomto vynašiel. Stopové množstvá rádioaktívneho materiálu sa totižto nachádzajú aj v bežných predmetoch predávané civilistom.

Pixabay

David si preto nakúpil veľké množstvo detektorov dymu, ktoré rozbíjal, aby sa dostal k prvku amerícium. Tento prvok v ionizačných detektoroch zabezpečuje detekciu dymu. Ďalej nakúpil veľké množstvo pančušiek na plynové lampy, ktoré sa bežne predávajú v potrebách pre kempovanie. V nich sa nachádza malé množstvo rádioaktívneho prvku tórium. Ďalej zháňal staré hodinky, v ktorých sa používala rádioaktívna farba obsahujúca prvok rádium a napokon z laserových zameriavačov získal trícium. Keď nazhromaždil takto dostatok jadrového materiálu, mohol pristúpiť k samotnej výrobe reaktora.

Foto: Youtube

Reaktor zostavil tak, že očistené rádioaktívne prvky vkladal do olovenej nádoby vo zvolenej geometrii, aby tak mohla prebiehať jadrová reakcia. Všetko poctivo meral svojim Geigrovým počítačom, ktorý mu ukazoval okamžitú rádioaktivitu v okolí. Na jeho sklamanie však jadrová reakcia nezačala. Nechal teda reaktor reaktorom a odišiel sklamaný do školy.

Keď sa z nej poobede vracal, prístroj na meranie radiácie, ktorý mal pri sebe, začal ale vykazovať vysoké hodnoty a to až 1000 násobne vyššie, ako je prirodzené pozadie, ktoré nás všetkých obklopuje. Vtedy sa David vážne zľakol. V snahe ochrániť svoju mamu ako aj okolie, jadrový reaktor rozobral, no úroveň radiácie neklesala. Naložil preto časti reaktora do auta a chcel ich vyložiť niekde ďaleko od ľudí za mestom.

Keď sa však autom rýchlo ponáhľal, zastavila ho policajná hliadka. Tá si všimla že David je nervózny, preto ho vyzvala aby ukázal obsah kufra auta. Policajti sa začudovali zvláštnym balíčkom, ktoré tam mal. Keď ich chceli bližšie preskúmať, David ich radšej upozornil, aby sa ich nedotýkali, keďže ide o rádioaktívny materiál.

Foto: Youtube

Do Davidovej kôlne následne prišli experti z jadrového dozoru a začali uskutočňovať merania. Tí sa nestačili čudovať, čo v malej budove, aké nájdete po Amerike tisíce, našli. Nasledovala preto dekontaminácia, ktorá stála až 60-tisíc dolárov.

Foto: Youtube

David však nebol z ničoho obvinený, keďže nikto dovtedy nezakázal nikomu si doma v kôlni postaviť reaktor. David navyše rádioaktívny materiál získal legálnou cestou, takže neporušil ani žiadny zákon. Ako dôkaz toho, že jeho snaha neostala nepovšimnutá, David získal aj vytúžený skautský odznak. Aj napriek odporúčaniam sa ale nedal vyšetriť, a tak sa ani nezistilo, či rádioaktivita a práca s jadrovým materiálom na ňom zanechala nejaké stopy. No fotografia z neskoršej doby neukazuje, že by David vyzeral úplne v poriadku.

Foto: facebook.com

Ďalší osud Davida však už šťastný nebol. Jeho matka po necelých dvoch rokoch spáchala samovraždu. David začal študovať aj vysokú školu, no nedokončil ju a narukoval do amerického námorníctva. Po niekoľkých rokoch však z námorníctva kvôli zdravotným problémom odišiel. Neskôr sa dostal do sporu aj so zákonom, keď bol údajne obvinený z toho, že kradol dymové detektory z bytového domu, s cieľom získať amerícium. Následne sa odmlčal, aj keď občas poskytoval rozhovor pre médiá. V roku 2016, David Hahn vo veku 39 rokov umiera. Avšak príčina smrti nebola spôsobená radiáciou, ale oveľa väčším zabijakom ľudí – alkoholom.

David sa ale svojim činom hrubými písmenami zapísal do histórie. Vzniklo o ňom niekoľko dokumentov a aj kniha. Bola ním inšpirovaná aj jedna časť kriminálneho seriálu CSI. Jeho čin ovplyvnil aj viacerých mladých nadšencov pre vedu, napríklad aj 14 ročného Taylora Wilsona. Ten sa stal najmladším chlapcom, ktorý si doma postavil fúzny reaktor. Neskôr sa zúčastnil aj prednášky TED a svoj projekt odprezentoval aj vtedajšiemu prezidentovi USA Barackovi Obamovi.

Foto: wikimedia.org

Či to ale všetko stálo Davidovi za to, sa už asi nikdy nedozvieme.

Pozri aj: Prežili by ste to? Takto by to vyzeralo, keby vybuchla atómová bomba v centre Bratislavy a v iných slovenských mestách

boingboing.netarstechnica.comdailymail.co.uk


Komentovať (0)