datove centrum

Ilustračná foto: chaddavis.photography from United States, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Príkladom je mexický región Bajío, známy vysokou koncentráciou dátových centier, kde nastal jasný a systematický trend nárastu teploty približne o 2 °C. Zároveň sa v širšom okolí podobný nárast nepreukázal.

Podobne to bolo napríklad v španielskom Aragónsku. Región – tiež známy klastrom dátových centier – zaznamenal anomálny nárast teploty približne o 2 °C. Tým výrazne vyčnieva v porovnaní so susednými provinciami.

Efekt sa pritom neobmedzuje len na bezprostredné okolie dátového centra. Nárast teploty môže podľa vedcov zasiahnuť oblasti až do vzdialenosti takmer 10 kilometrov, pričom odhadujú, že dnes môže zasahovať až 343 miliónov ľudí.

„Efekt tepelného ostrova je preto javom, ktorý je veľmi ťažké považovať za nezanedbateľný,“ dodávajú vedci, „pretože môže viesť (podobne ako v prípade efektu tepelného ostrova v meste) k dramatickému vplyvu na sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť a energetické systémy.“

Pod dátovým centrom je tepelný ostrov

O týchto zónach začali hovoriť ako o lokálnych mikroklimatických zónach, ktoré dostali vlastný názov. Vedci ich nazvali ako tepelné ostrovy dát.

datove centrum
Ilustračná foto: Christopher Bowns, CC BY-SA 2.0, via Wikimedia Commons

„Odhadujeme, že teplota zemského povrchu sa po spustení dátového centra využívajúceho umelú inteligenciu zvýši v priemere o 2 °C. Vznikajú lokálne mikroklimatické zóny, ktoré označujeme ako efekt tepelných ostrovov dát,“ uvádzajú v štúdii.

Podľa vedcov môžu prispievať k postupnému otepľovaniu širšej krajiny. Vzhľadom na rastúci počet dátových centier a rozvoj umelej inteligencie sa preto očakáva, že v budúcnosti sa otázka environmentálnej udržateľnosti umelej inteligencie stane významnou súčasťou globálnej diskusie.

Uložiť článok

Najnovšie články