Príjmy z opatrení na konsolidáciu verejných financií sa nenaplnili na 100 %. V roku 2024 dosiahli zhruba 1,7 až 1,8 miliardy eur a v roku 2025 2,4 miliardy eur. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga o tom informoval v pondelok po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR. Dlh verejnej správy sa podľa neho zvýšil na viac ako 61 % hrubého domáceho produktu a dosiahol 84 miliárd eur.
správy od nás budete mať ako prví.
Problém je, že výdavky sa neznižovali, ale zvyšovali
„Je to viac, ako to bolo v roku 2024 a v roku 2026 sa očakáva, že napriek konsolidácii budeme oveľa viac zadlžení, o ďalších 6 miliárd – zhruba na úrovni 90 miliárd, čo znamená viac ako 62 % HDP,“ povedal Kiraľvarga s tým, že zvýšený výber príjmov teda nepomohol. Dôvodom je podľa neho to, že výdavky neostali ani na úrovni predchádzajúcich rokov, neznižovali sa, ale sa zvýšili.
Pokiaľ v roku 2020 stačilo na vykrytie starobných dôchodkov na jeden kvartál zhruba 1,5 miliardy eur, v prvom kvartáli tohto roku boli potrebné už 2,5 miliardy eur. Ako podotkol prezident RÚZ, pohľadávky Sociálnej poisťovne ku koncu roku 2025 dosiahli skoro 1,3 miliardy eur, teda na nezaplatené odvody.
„Do akej miery sú tieto pohľadávky likvidné, teda budú schopní dlžníci zaplatiť, keď viac ako tri štvrtiny z tejto sumy dlžia štátne nemocnice,“ spýtal sa Kiraľvarga. Ak by podľa neho nešlo o nedobytné pohľadávky, asi by nebolo nutné konsolidovať v sume 1,5 až 1,7 miliardy eur.
Upozornil, že Slovensko je z hľadiska udržateľnosti dlhu podľa hodnotenia Európskej komisie ako jediná členská krajina v pásme vysokého rizika. „Kráti sa čas, aby sme rozumne riešili výdavkovú časť verejnej správy,“ poukázal Kiraľvarga.
Dôchodky, energopomoc a obedy zadarmo predstavujú finančnú záťaž
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka povedal, že treba odstrániť zásadný problém zvyšovania dlhu. „Výdavky neboli v konsolidačných opatreniach riešené. Predovšetkým sú to sociálne výdavky,“ uviedol s tým, že tie tvoria 40 % všetkých výdavkov štátu. „Je to toľko, koľko malo Grécko, keď vstupovalo do krízy. Potrebujeme túto sumu znížiť na úroveň 30 %, ako sme mali v rokoch 2016 a 2017.“
V súvislosti s 13. dôchodkami Machunka ocenil postoj Jednoty dôchodcov, ktorí si už tiež uvedomujú, že takýto plošný výdavok a neadresná pomoc môžu znamenať veľký problém pre ich deti a vnúčatá. „Vnímame pozitívne aj zmenený možný postoj strany Smer,“ podotkol. Za neadresnú označil energopomoc aj plošné vyplácanie príspevku na stravu, tzv. obedy zadarmo.
„Pre nás je kľúčové, aby konsolidačné opatrenia v budúcnosti smerovali k rastu ekonomiky. Ten je nevyhnutný na to, aby sme sa dokázali vyrovnať s dlhom,“ dodal Machunka s tým, že očakávajú signál zmeny postoja vlády.
Nahlásiť chybu v článku