Záblesk svetla zrejme vznikol pri dopade malého objektu, nie väčšieho než golfová loptička. Putoval vesmírom vo vysokej rýchlosti a v okamihu dopadu sa jeho kinetická energia premenila na teplo a svetlo. Výsledkom bol krátky a ostrý výbuch, dostatočne jasný na to, aby sme ho pomocou moderných teleskopov dokázali pozorovať priamo zo Zeme.
Astronómovia zatiaľ vychádzajú z predpokladu, že podobné meteority zvyčajne nemajú priemer väčší ako tri až päť centimetrov. Rýchlosť telesa pred dopadom odhadli na približne 35 kilometrov za sekundu, čo je hodnota typická pre objekty z meteorického roja Geminíd.
Podobné udalosti – také, ktoré sa astronómom podarí zachytiť priamo zo zemského povrchu –, sú skôr raritou. Podľa AOP ide o vôbec prvý zaznamenaný záblesk pri náraze na lunárny povrch pozorovaný z územia Írska a zároveň len o druhý prípad, aký bol kedy zdokumentovaný na Britských ostrovoch.
Marshall-Lee upozorňuje, že na potvrdzovanie iných údajov je zatiaľ priskoro, no podľa súčasných výpočtov objekt dopadol asi dva stupne severovýchodne od prominentného krátera Langrenus.
Meteorický roj Geminíd a 3200 Phaethon
Vedci naďalej analyzujú stopy, ktoré naznačujú možnú súvislosť s práve doznievajúcim meteorickým rojom Geminíd.
Roj je úzko spätý s asteroidom 3200 Phaethon, ktorý portál IFL Science označuje za „jeden z najpodivnejších vesmírnych objektov, aké poznáme“.
Tento roj je pritom verejnosti dobre známy. Patrí k najaktívnejším a najspoľahlivejším: každoročne v decembri pozorujeme „padajúce hviezdy“, ktoré vznikajú pri vstupe jeho úlomkov do zemskej atmosféry. Pre pozorovateľov ide o pôsobivé astronomické divadlo.
Mesiac však hustú atmosféru, schopnú brzdiť telesá, nemá: nič ho nechráni pred nárazmi prichádzajúcich telies a každú trosku, ktorá sa k nemu dostane, musí pohltiť priamo na svojom povrchu.
Nahlásiť chybu v článku