Ak vám už aktuálne teploty prídu ako extrémne, čo aj bezpochyby sú, nasledujúce riadky vás nepotešia. Cifry na teplomeroch totiž pôjdu ešte vyššie a na niektorých miestach dokonca začnú číslom 4, čo je až strašidelná predstava. Navyše nás čaká aj veľmi málo zrážok.
Horúčavy budú vrcholiť koncom tohto týždňa a začiatkom budúceho. Očakávajú sa teploty od 30 stupňov na severe a na juhozápade 39 stupňov. Atakovaná môže byť aj hranica 40 stupňov. Zároveň je nízka pravdepodobnosť výskytu zrážok. Ochladenie sa črtá 1. až 2. júla. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informovala meteorologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Nikoleta Hrušková.
Veľmi málo zrážok
„Tlaková výš je nad vnútrozemím Európy nielen v prízemnej vrstve, ale aj vo vyšších vrstvách ovzdušia stabilná. Stáva sa stacionárnou až blokujúcou pre frontálne systémy, ktoré postupujú z Atlantického oceána smerom do vnútrozemia. Tieto frontálne systémy sa vlastne nedostávajú do vnútrozemia, resp. ak sa dostanú, tak sa vo vysokom tlaku rýchlo rozpadnú,“ priblížila Hrušková.
V najbližších dňoch sa očakáva hlavne suché počasie a veľmi málo zrážok. Prevládať bude veľmi teplé až mimoriadne teplé počasie. Nočné teploty by sa podľa Hruškovej mali hýbať väčšinou v rozpätí od 21 do 22 stupňov, v horských údoliach bude o čosi chladnejšie.
Tvrdí, že prvé zrážky by mohli prísť na Slovensko v pondelok (29. 6.) alebo v utorok (30. 6.). Budú však vo forme prehánok či búrok, nepôjde o celoplošný dážď. Vyskytnúť by sa podľa odborníčky teraz nemali ani intenzívne búrky, do úvahy pripadajú začiatkom budúceho týždňa.
„V tejto predpovedi sa zhodujú viaceré predpovedné modely, a to teda aj vďaka tomu, že tlaková výš je stacionárna a stabilná, takže odchýlky medzi predpoveďami niektorých predpovedných modelov sú minimálne. Taktiež odchýlka vo vývoji teploty, zrážok alebo oblačnosti na najbližšie dni, je tiež minimálna, čiže treba počítať, že úspešnosť predpovede bude vysoká,“ skonštatovala meteorologička.
Čelíme tepelnému stresu
Za posledné desaťročia prudko vzrástol počet ľudí, ktorí sú vystavení tzv. tepelnému stresu v dôsledku klimatických zmien. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v pondelok, keď Európa čelí najnovšej vlne vysokých teplôt.
Ako tepelný stres sa označuje stav, keď je ľudské telo vystavené prudko stúpajúcim teplotám, vlhkosti či iným faktorom, pričom už teplo nedokáže regulovať. Táto záťaž patrí k najčastejším príčinám úmrtí spôsobených počasím. Nová štúdia v časopise Nature Climate Change sledovala, ako sa zvýšila úroveň tepelného stresu v období od 70. rokov do roku 2024.
„Na každom kontinente sa v súčasnosti častejšie vyskytuje silný až extrémny tepelný stres,“ uviedla pre AFP hlavná autorka štúdie Rebecca Emertonová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia.
V 70. rokoch 20. storočia zažilo 16 percent svetovej populácie aspoň jeden deň extrémneho tepelného stresu, keď pocitová teplota dosahovala aspoň 46 stupňov Celzia. O päťdesiat rokov neskôr to bolo 22 percent ľudí. To je približne ďalšia miliarda ľudí v porovnaní so 70. rokmi pri zohľadnení nárastu počtu obyvateľov, uvádza sa v štúdii.
Výskum pracoval s indexom UTCI, ktorý vyjadruje pocitovú teplotu na základe vlhkosti, sily vetra, slnečného žiarenia a reakcie ľudského tela na teplo. Podľa výsledkov stúpol aj denný priemer indexu, keďže tepelný stres v dôsledku globálneho otepľovania býva častejší, závažnejší a dlhšie trvajúci.
Niektoré krajiny vrátane Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska v súčasnosti zaznamenávajú „pocitové“ teploty až o päť stupňov vyššie ako v 70. rokoch, skonštatovala Emertonová. Vo väčšine sveta stúpol aj počet tropických nocí, počas ktorých pocitová teplota neklesne pod 20 stupňov. Štúdia sa zameriavala len na údaje do roku 2024, no aktuálne vlny horúčav v Európe naznačujú, že tento trend pokračuje.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku