Foto: Julio Etchart (flickr.com), 울산 저널 (flickr.com)

/ 435 / Lukáš M.
Pálenie lesov, moderné otroctvo a únosy detí. To všetko stojí za kakaovým priemyslom v Západnej Afrike.

Na svete je len niekoľko ľudí, ktorí nemajú radi čokoládu a čokoládové výrobky. My ostatní si aspoň raz za čas radi pochutíme na nejakej tej sladkosti. Obrovský odbyt čokolády a čokoládových výrobkov však spôsobil hotovú ekologickú katastrofu. Akú cenu musí naša planéta a krajiny s najvyššou produkciou kakaových bôbov zaplatiť za rozmar globálnej spoločnosti? Tú najvyššiu…

Obrovský boom a dopyt po čokoláde vo svete v posledných desaťročiach spôsobil, že sa na trh dostali aj tzv. „špinavé kakaové bôby“, teda plodiny vypestované na odlesnených častiach dažďových lesov, ktoré boli premenená na poľnohospodárske plantáže. Západná Afrika, odkiaľ pochádza 70% svetovej produkcie kakaových bôbov, sa tak z divočiny premenila najskôr na rúbanisko a neskôr na obrovskú farmu. Do pár rokov z prirodzeného prostredia dažďových lesov neostane v tejto oblasti jediný strom…

2 milióny farmárov podľa odhadov každoročne vypestuje viac ako 2/3 svetovej produkcie kakaových bôbov v Západnej Afrike od Siera Leone až po Kamerun. Absolútnymi mocnosťami tohto priemyslu sú Pobrežie Slonoviny a Ghana. Národné parky však miznú už niekoľko desaťročí v celej Západnej Afrike. Dažďové lesy sú ilegálne vyrubované, vypalované a premenené na plantáže s kakaovými bôbmi, ktorými Afrika zásobuje celú planétu. Ak sa nič nezmení podľa odhadov organizácie Mighty Earth pôvodné dažďové lesy  do roku 2030 z tejto oblasti celkom zmiznú.

Cocoa plantation

Najdesivejšia situácia nastala v Pobreží Slonoviny, ktoré je v produkcii kakaových bôbov absolútnou svetovou jednotkou. Cenu však krajina zaplatila poriadne vysokú. Od roku 1960 zmizlo z krajiny až 80% pôvodných dažďových lesov a dnes tak prales namiesto 25% pokrýva už len 4% rozlohy krajiny. Ak chcú ľudia v krajine prežiť, musia páliť lesy. Kakaové bôby potrebujú na rast priame slnko a vysoké stromy daždového pralesa sú tak prekážkou. Najväčšou iróniou je, že si obyvatelia Pobrežia Slonoviny či Ghany, svetový vývozcovia kakaa, nemôžu dovoliť ani tú čokoládovú tyčinku, ktorú si my v obchode kúpime za pár desiatok centov…

Moderné otroctvo

Okrem environmentálnej katastrofy vyústil obrovský dopyt po kakaových bôboch vo svete aj do ďalšieho problému a to moderného otroctva. Aby boli jednotlivý farmári konkurencie schopný z kakaa sa v posledných desaťročiach stala lacná exotická plodina vyvážaná do celého sveta. Malé výnosy spôsobili, že sa majitelia plantáži uchýlili k najlacnejšej variante a to modernému otroctvu a nútenej detskej práci. Ľudia musia na plantážach pracovať v hranične neľudských podmienkach za plat, ktorý je pod hranicou chudoby (cca 1,67€ na deň). Neobvyklé nie sú ani únosy detí z dedín v najchudobnejších krajináchAfriky ako Burkina Faso či Mali, ktoré svoje rodiny už nikdy viac neuvidia.

Elfenbeinkueste, Sinikosson, Kakaoplantage, Kakao, Plantage, Anbau, Landwirtschaft, Junge, Portrait, Kind, Kinderportrait, Kinderarbeit, Einheimischer, Bevoelkerung, Westafrika, Afrika, 02.10.2008. QF..English: Ivory Coast, Sinikosson, cocoa plantation, a

Desaťročia neudržateľného honu za kakaom teda v Západnej afrike spôsobil nielen environmentálnu, ale i sociálnu katastrofu. Obrovská produkcia a predaj kakaa krajinám za desiatky rokov nepomohla, práve naopak. Najväčšie spoločnosti obchodujúce s čokoládovými výrobkami ako Mars, Nestlé, Mondelez či Ferrero Rocher sa však od obvinení dištancujú a verejne odlesňovanie dažďových lesov a využívanie „špinavých kakaových bôbov“ odsudzujú. Väčšina medzinárodných spoločností kakaového priemyslu sa dokonca zaviazalo ukončiť odlesňovanie pôvodných lesov v kolektívnom vyhlásení v júny tohto roku. Kde teda kakao končí, ak nie vo výrobkoch najväčších spoločností? Túto záhadu sa zrejme nikdy nedozvieme…

Alternatíva?

Možnou alternatívou spotrebiteľov v tomto prípade je Fair Trade (Spravodlivý obchod). Koncept Spravodlivého obchodu zahŕňa pravidlá a podmienky, pri splnení ktorých je výrobok či surovina označená logom Fair Trade, ktoré spotrebiteľovi zaručuje, že pri jej vzniku nedochádzalo k potláčaniu ľudských práv, k znečisťovaniu či poškodzovaniu prírody a pestovatelia či výrobcovia dostali za svoju prácu zaplatenú mzdu, ktorá im umožňuje rozvoj a určitú životnú úroveň. Fair Trade čokolády sú síce viditeľne drahšie, no je len na nás, ako sa k celému problému postavíme. Či radšej ušetríme niekoľko eur mesačne, alebo sa i my podpíšeme pod absolútne zničenie pôvodných dažďových lesov Západnej Afriky.

Foto: pixabay.com

Pozri aj: Keď zistíte, prečo je Amazonský prales odlesňovaný, možno zmeníte svoj spôsob života

TheGuardian, foodispower.orgfairtrade.sk


Komentovať (0)