Maďarsko v utorok zatiaľ zablokovalo kľúčový procedurálny krok, ktorý je nevyhnutný na posun v prístupovom procese Ukrajiny a Moldavska k EÚ. S odvolaním sa na dvoch diplomatov EÚ o tom informoval magazín Politico, píše TASR.
Podľa predstaviteľov EÚ bolo Maďarsko jediným členským štátom, ktorý nesúhlasil s odoslaním listu Európskej rade a Európskej komisii. Dokument mal byť vydaný v mene všetkých 27 krajín a obsahovať spoločné stanovisko k prístupovým rokovaniam s Ukrajinou a Moldavskom. Keďže išlo o krok vyžadujúci jednomyseľný súhlas, návrh sa nepodarilo schváliť. Diplomati zároveň uviedli, že o tejto otázke sa bude opäť rokovať budúci týždeň.
Kyjev to chce stihnúť v júli
Členské štáty EÚ v polovici júna jednomyseľne schválili otvorenie prvého zo šiestich rokovacích klastrov pre Ukrajinu a Moldavsko. Tento krok dlhodobo blokoval bývalý maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa postavil proti členstvu Ukrajiny v EÚ.
Orbánov nástupca Péter Magyar po nástupe do funkcie oznámil, že Budapešť dosiahla s Kyjevom dohodu o posilnení práv etnických Maďarov žijúcich na území Ukrajiny, vďaka čomu Maďarsko stiahlo svoje veto.
Ukrajina a Moldavsko, ktorých žiadosti o vstup do EÚ sú politicky prepojené, teraz dúfajú, že proces pristúpenia k Únii bude postupovať rýchlo. Podpredseda ukrajinskej vlády Taras Kačka uviedol, že Kyjev si kladie za cieľ otvoriť všetkých šesť klastrov do polovice júla.
Orbánov nástupca je proti
Tento plán Ukrajiny je ale po maďarskom zablokovaní odoslania listu podľa Politico ohrozený. Magazín uviedol, že postup Budapešti je v súlade s rezervovaným postojom Magyara k členstvu Ukrajiny v EÚ.
Podľa jedného z citovaných diplomatov Magyar nebol proti otvoreniu prvého klastra s Ukrajinou, jeho vláda ale trvala na tom, aby sa zo záverov minulotýždňového summitu lídrov EÚ v Bruseli vypustil výraz „čo najskôr“ v súvislosti s členstvom Kyjeva v EÚ.
Maďarský premiér na tlačovej konferencii po summite vyjadril presvedčenie, že podľa názoru jeho vlády by nebolo dobré, keby sa všetkých šesť rokovacích klastrov otvorilo naraz. Ako jeden z argumentov uviedol, že by to mohlo vyslať nesprávny signál krajinám západného Balkánu, ktoré sa už roky usilujú o členstvo v EÚ.
Napätie aj doma
Napätie v maďarskej politike však v rovnakom období eskaluje aj na domácej scéne. Vláda strany Tisza totiž podľa premiéra Pétera Magyara spúšťa rozsiahly ústavný proces, ktorého súčasťou má byť aj snaha o ukončenie mandátu prezidenta Tamása Sulyoka v rámci operácie „Očisťujúci oheň“.
Prezident sa proti týmto krokom ostro ohradil a označil ich za zneužívanie parlamentnej väčšiny, pričom zároveň zdôraznil, že jeho zotrvanie vo funkcii považuje za dôležitú poistku demokratického systému.
Magyar v minulosti Sulyoka označil za „bábku“ a „pozostatok Orbánovho režimu“. Fidesz vtedy vydal vyhlásenie, v ktorom Magyarove kroky označil za „otvorené vydieranie“ a „diktatúru“ a postavil sa na stranu prezidenta Sulyoka, ktorého podľa nich Magyar protiústavne napáda. Premiér podľa Fideszu „naďalej kráča cestou diktatúry a nezákonných ultimát“. Podľa strany funkčné obdobie verejných činiteľov neurčuje premiér, a preto je termín stanovený premiérom neplatný.
Sulyokova predchodkyňa Katalin Nováková odstúpila z postu po necelých dvoch rokoch v úrade 10. februára 2024 v súvislosti s kauzou amnestie pre Endreho K., ktorý bol odsúdený za utajovanie sexuálneho zneužívania v detskom domove v Bicske.
Nahlásiť chybu v článku