Tento lyrický dokument o ľudových zvykoch, hrách, obradoch, tancoch a slávnostiach v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v 30. rokoch minulého storočia je unikátnym obrazom národných tradícií.

Fotograf, kameraman, režisér a zároveň etnograf a národopisec Karel Plicka začínal ako filmár Matice slovenskej v roku 1926, film Zem spieva nakrútil ako svoj tretí celovečerný titul. Jeho autorským zámerom bolo „poeticky zaznamenať výber z reality dedinského života, jeho prirodzený cyklus, každoročný kolobeh života: obdobie od vítania jari cez letnú žatvu až po jesenné vinobranie,“ hovorí Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Materiál, ktorý sa stal základom pre vznik filmu, zozbieral vďaka priamej podpore vtedajšieho prezidenta republiky T. G. Masaryka. „Keďže Matica slovenská nebola schopná dostatočne podporovať filmovú tvorbu, Plicka hľadal partnera, ktorý by dokončenie filmu zabezpečil. V roku 1932 zaujal tento projekt Ladislava Koldu, jedného z vedúcich pracovníkov pražského Lloyd-filmu, ktorý Plickovi poskytol potrebné zázemie na jeho finalizáciou,“ pokračuje Steranka.

Režisérom, kameramanom a scenáristom filmu je Karel Plicka, strihač Alexander Hackenschmied sa neskôr stal aj dramaturgom filmu. „Po zhliadnutí zozbieraného materiálu obaja dospeli k potrebe nakrútiť dodatočný materiál, ktorý by dodal filmu dramatickosť. A tak napokon film ako čipku popretkávali zábermi detských hier, dievčenských tancov, vynášania Moreny a sušenia ľadu. Niekedy v tomto období boli nakrútené aj úvodné zábery Prahy, ktoré neskôr, v roku 1939, z politických dôvodov nahradili zábermi z Bratislavy,“ vysvetľuje Steranka. Hoci film vznikol šesť rokov po nástupe zvukového filmu, využíva postupy nemého filmu s medzititulkami, ktoré napísal básnik Ján Smrek.

Pre Plicku bol film Zem spieva životným dielom, zobraziť mal „život ľudí na dedine a jeho posvätný vzťah k prírode“, ako na otázku, čo chce filmom povedať, reagoval režisér. „Má byť dôkazom čarovne čistého prejavujúceho sa života, ktorý je prostý a pritom veľký. A film ukazuje svet, v ktorom sa zdravé a vzácne dedičstvo otcov zachovalo v niektorých oblastiach akoby zázrakom až po naše dni.“

Snímka sa po premiére stretla v domácom prostredí s pozitívnou odozvou u odbornej verejnosti, médiá jej venovali na svoju dobu mimoriadnu pozornosť. V zahraničí kvality filmu ocenili na 2. ročníku festivalu Biennale v rok 1934, kde získal Pohár mesta Benátok za najlepšiu réžiu. Stal sa jedným zo zásadných diel v histórii kinematografie, o čom svedčí aj fakt, že Museum of Modern Art v New Yorku vlastní jednu jeho kópiu ako súčasť študijných projekcií z dejín kinematografie.

Na festivale Viva Musica! budú diváci vidieť rekonštruovanú verziu filmu Zem spieva z roku 1983, ktorú zdigitalizoval SFÚ. Informovala o tom  Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ.

Pozri aj: Dospievanie na filmovom plátne: 5 najznámejších filmových mentorov a ich učňov, ktorých rady si môžeme zobrať aj do nášho života

TASR