Pätine krajín sveta hrozí z dôvodu ničenia prirodzeného prostredia divo žijúcej zveri kolaps ich ekosystémov. Vyplýva to z analýzy švajčiarskej firmy Swiss Re, píše denník The Guardian.
„Až ohromujúcej pätine krajín sveta hrozí riziko kolapsu ich ekosystémov v dôsledku poklesu biodiverzity…“ uviedla spoločnosť Swiss Re, jedna z najväčších zaisťovní na svete. Ako pripomína The Guardian, ľudská činnosť negatívne vplýva na takzvané prírodné „služby“, akými sú jedlo, čistá voda a vzduch či ochrana pred povodňami.
Ohrozené sú celé ekosystémy
Krajiny ako napríklad Austrália, Izrael a Juhoafrická republika sú na vrchných priečkach, čo sa týka ohrozenia ich biodiverzity a ekosystému. Rizikové sú z tohto pohľadu i India, Španielsko a Belgicko a rovnako i krajiny s nestabilnou ekonomikou a rozsiahlymi poľnohospodárskymi odvetviami, akými sú Pakistan či Nigéria.
Ochrana prírodných oblastí s divo žijúcimi zvieratami je podľa správy Swiss Re dôležitá aj v Brazílii a Indonézii, ktoré majú síce rozsiahle oblasti neporušených ekosystémov, avšak sú silne závislé od využívania prírodných zdrojov. Ak bude k porušovaniu ekosystémov v ohrozených krajinách dochádzať i naďalej, stav núdze sa bude zhoršovať ešte v oveľa vyššej miere, povedal vedúci tejto štúdie Oliver Schelske.
OSN v septembri zverejnila správu, z ktorej vyplýva, že sa nepodarilo úplne splniť ani jeden z 20 globálnych cieľov týkajúcich sa biodiverzity, na ktorých sa krajiny dohodli pred desiatimi rokmi a mali byť splnené do roku 2020.
Zmeny klímy spôsobujú čoraz viac katastrof
Svetová meteorologická organizácia (WMO), špecializovaná agentúra Organizácie Spojených národov (OSN), vystríha pred tým, že v dôsledku vĺn horúčav, globálneho otepľovania, lesných požiarov, búrok, sucha a rastúceho počtu hurikánov by počet ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, mohol do roku 2030 stúpnuť o 50 % v porovnaní so 108 miliónmi, ktorí ju po celom svete potrebovali v roku 2018.
Upozorňuje, že každoročne dochádza k ďalším katastrofám v dôsledku počasia. Počas ostatných 50 rokov spôsobili výčiny počasia a zmeny podnebia viac ako 11-tisíc katastrof, spôsobili smrť približne dvoch miliónov ľudí a napáchali škody v hodnote 3,6 bilióna dolárov.
Správa za rok 2020, ktorú vypracovalo 16 medzinárodných agentúr a finančných inštitúcií, vyzýva vlády, aby vložili viac peňazí do systémov včasného varovania, ktoré môžu zlepšiť schopnosť týchto štátov pripraviť sa na prírodné katastrofy, reagovať na ne a zmierňovať ich následky.
Nahlásiť chybu v článku