Pripravované zmeny vo Fonde na podporu umenia (FPU) sú cielenou likvidáciou podstatnej časti kultúry na Slovensku, ohrozená je zriaďovaná i nezriaďovaná kultúra. Pôjde o tvrdý zásah do kultúrnych inštitúcií v pôsobností krajov, hrozí zánik viacerých mestotvorných festivalov, podujatí či kultúrnych aktivít a zánik kultúrnych centier môže priniesť „kultúrnu tmu a ticho“.
Upozornili na to predstavitelia samospráv, kultúrnej i akademickej obce na štvrtkovej tlačovej konferencii v Bratislave. Žiadajú pozastaviť proces schvaľovania zmien a otvoriť odbornú diskusiu.
Ťažké časy pre kultúru
„Kultúra zažíva na Slovensku veľmi ťažké časy. A môže to byť ešte horšie, ak sa schváli navrhovaná štruktúra FPU na rok 2026,“ skonštatoval predseda Trnavského samosprávneho kraja a šéf združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) Jozef Viskupič.
Radu FPU i Ministerstvo kultúry (MK) SR vyzývajú, aby neschválili zmeny pre oblasť kultúry, ktoré chystajú za zatvorenými dverami. Požadujú partnerský prístup s dôrazom na riešenie skutočných problémov a potrieb v oblasti kultúry, sfunkčnenie fondu a jeho nezávislosť i transparentnosť. Pripomínajú, že zriaďovaná i nezriaďovaná kultúra tvoria jeden ekosystém.
„Ak chceme zachovať kultúrny život v podobe, v akej je dnes, musíme konať. Nesmieme mlčať, keď sa priestor pre umenie zužuje, keď sa spochybňuje hodnota umenia a slobody, keď je tvorba ohrozená. Naše mlčanie v tejto situácii by bolo nedôstojné,“ zhodnotil primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Z akademickej obce sa k výzve pridala napríklad Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave. Podľa nej je dôležité, aby verejné kultúrne inštitúcie plnohodnotne a odborne plnili svoje funkcie v prospech súčasných aj budúcich generácií. Upozorňuje, že navrhované zásahy ohrozujú základnú, rokmi budovanú kultúrnu infraštruktúru a môžu mať existenčné následky na viaceré kľúčové oblasti.
Bez podpory, reflexie aj kritického myslenia
Netýka sa to len kultúry, ale napríklad aj podpory pre výskum a vzdelávanie. Bez podpory to bude znamenať stratu schopnosti reflexie, kritického myslenia, ale aj jej skúmania a uchovávania kultúrnej pamäti, kultúrneho dedičstva a degeneráciu schopnosti reprodukovať a vytvárať kultúrnu identitu Slovenska.
Na negatívne dosahy zmien upozorňuje aj kultúrna obec. Pozornosť upriamuje na to, že galérie, múzeá či knižnice nebudujú zbierky iba pre prezentáciu vlastnej činnosti, ale aj preto, lebo ich úlohou je uchovávať poznanie a kultúrne dedičstvo. V prípade narušenia procesov by sa išlo proti budovaniu národného kultúrneho dedičstva, národnej identity a národného sebavedomia.
V rámci kultúrno-kreatívneho priemyslu je podpora dôležitá aj pre tvorcov digitálnych hier, ktorí napríklad reflektujú miestne témy a históriu. Prerušenie podpory by predstavovalo „obrovský“ krok späť a významný zásah do konkurencieschopnosti krajiny, ktorá pre absenciu ďalších adresných podporných mechanizmov už aj tak zaostáva za veľkou časťou Európy a okolitých krajín.
Navrhované zmeny kritizuje aj Anténa – sieť pre nezávislú kultúru, ktorá hovorí o útoku na funkčný systém, nie o reforme. Jej predsedníčka Zuzana Godálová zároveň pripomína dôležitosť kultúrnych centier, ktoré sú, okrem iného, často jediným kultúrnym priestorom v menších mestách či obciach.
„Keď zatvoria nás, v mnohých mestách nastane kultúrne ticho, kultúrna tma,“ odkázala Godálová s tým, že ak kultúra skončí aj tam, bude drahá, bude ďaleko a bude jej menej.
Nahlásiť chybu v článku