Foto: Profimedia, Instagra, (milan_ondrik_official)

Dráma Otec je nakrúcaná v dlhých, ťaživých záberoch. Žiadny strih, žiadny únik. Len čistá emócia. Pre Ondríka to znamenalo opakované prežívanie rovnakej scény, až kým kamera nebola spokojná.

„To znamená, že častokrát sa podarilo niečo zahrať dobre, a zrazu nebol ostrý obraz, takže sme išli ešte raz. Aj som si hovoril, že ak chcem ten film naozaj dobre zahrať, tak si to musím prežiť. A to sa aj stalo,“ hovorí Ondrík. A dodáva, že bez režisérky Terezy Nvotovej by to nezvládol: „Vlastne aj Tereza ma tak ukočírovala, a celý ten film funguje. A za to som najviac vďačný.“

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Otec / Father (@otec_film)

Moment, ktorý prenasleduje

Najťažší okamih prišiel, keď Michal otvorí auto a nájde v ňom svoju dcéru. Ondrík priznáva, že nechcel nič predstierať. Chcel sa prekvapiť, aby reakcia bola skutočná. „Nepredstavoval som si to. Povedal som si, že nech ma stopnú predtým, ako otvorím auto. Keď sa to stalo, chcel som sa sám prekvapiť. A potom som si to zažíval niekoľkokrát. A asi dvakrát v tej scéne som aj úplne reálne zažil a pocítil tú bolesť.“

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Otec / Father (@otec_film)


Táto skúsenosť na ňom zanechala stopy. „Doteraz. Doteraz ma to prenasleduje. Prajme všetkým ľuďom, aby sa nič podobné nestalo. Lebo najhoršie je, že môžete odsúdiť človeka, ktorému sa niečo takéto stalo. Ale druhá vec je skúsiť sa vžiť do toho človeka a priať mu, aby sa z toho vyliečil,“ dodal herec.

Film ako apel na ľudskosť

Snímka otvára tému tzv. Forgotten Baby Syndrome – javu, keď rodič nechtiac zabudne dieťa v aute. Ide o tragédiu, ktorá sa stáva častejšie, než si pripúšťame, a na sociálnych sieťach často vyvoláva vlnu krutosti a nenávisti. „Neviem či si z toho to posolstvo zoberú,“ priznal Milan Ondrík skepticky.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Katarina Hoffmann Šlesarova (@katarinaslesar)


„Ale v každom prípade, keď sa takéto veci dejú, tak mňa najviac desí to, že aký hyenizmus, akú väčšiu nenávisť dokážu iní odkázať tým ľuďom, ktorým sa toto udialo, cez sociálne siete. Apeloval by som na to, aby sme boli trochu empatickí. Neprajme nenávisť, ale skúsme s nimi súcítiť,“ vyjadril sa na záver Ondrík.

Uložiť článok

Najnovšie články