Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšie zbrane, oznámil v pondelok večer americký prezident Donald Trump. K zjavnej zmene jeho postoja došlo necelý týždeň po tom, ako americké ministerstvo obrany ohlásilo pozastavenie dodávok niektorých zbraní Kyjevu, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.
„Budeme (im) musieť poslať viac zbraní – predovšetkým obranných,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome s tým, že Ukrajinci sa „musia byť schopní obrániť“, keďže „dostávajú veľmi, veľmi tvrdé zásahy“. Americký prezident v tejto súvislosti dodal, že „nie je spokojný“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Zbrane sľúbil ešte Biden, Trump je dlhodobým kritikom
Vyjadril sa tak v úvode večere, ktorú v Bielom dome absolvoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Biely dom začiatkom minulého týždňa informoval, že rozhodnutie o pozastavení dodávok niektorých zbraní Kyjevu „bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú pomoc USA pre iné krajiny po celom svete“.
Pozastavené mali byť dodávky protivzdušných obranných rakiet, presne navádzaného delostrelectva i ďalších zbraní. Pentagón pri zmienenej revízii údajne dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, uviedol podľa agentúry AP nemenovaný americký predstaviteľ.
Išlo o zbrane, ktoré Washington prisľúbil Ukrajine ešte za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena, ktorého samotný Trump za rozsiahlu vojenskú pomoc Ukrajine dlhodobo kritizuje. Pentagón sa dosiaľ k správe obnovení dodávok zbraní nevyjadril.
Únia pripravuje najprísnejšie sankcie za celé tri roky vojny
Európska únia sa chystá uvaliť na Rusko najprísnejšie sankcie za tri roky trvania vojny proti Ukrajine, uviedol v pondelok francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Dodal, že Európa sa v tejto veci koordinuje s USA. Cieľom reštrikcií bude prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť paľbu a začať rokovania o trvalom mieri. Informoval o tom spravodajský web RTL.
Podľa spravodajského webu TF1 má tento v poradí už 18. balík sankcií za cieľ „priamo vyčerpať zdroje, ktoré (ruskému prezidentovi) Vladimirovi Putinovi umožňujú viesť vojnu“ a zameriava sa hlavne na príjmy z ropy a finančných hráčov z Ruska a iných krajín, ktoré Moskve pomáhajú obchádzať už zavedené sankcie.
Do zoznamu pribudne ďalších 100 plavidiel tieňovej flotily
Definovaných je aj približne 100 ďalších plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa na obchádzanie ropného embarga. Celkový počet sankcionovaných plavidiel sa tak zvýši na viac ako 400. Podľa Barrota sú nové sankcie reakciou na nárast ruských útokov na ukrajinskom území, ktoré pokračujú, hoci Spojené štáty, Európa a Ukrajina sa v zásade dohodli na prímerí.
„Ruské útoky na Ukrajinu sa päťnásobne zvýšili,“ upozornil Barrot a uviedol, že „toto nemôže pokračovať, musí sa to zastaviť“. Francúzsky minister súčasne obvinil ruskú armádu, že sa pri svojich útokoch na Ukrajine zameriava iba na civilistov. Putinova armáda podľa jeho slov „už nerobí pokroky“ vo vojenskej oblasti.
Sankcie EÚ sú koordinované s pripravovaným balíkom USA
Implementácia tohto sankčného balíka bola koordinovaná s balíkom, ktorý sa pripravuje v USA a Kongresu bude predložený tento týždeň, dodal Barrot. Podľa jeho slov sa pokračuje aj v práci začatej s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, ktorej cieľom je spojiť európske krajiny a spojencov Ukrajiny, aby sa pripravili na revitalizáciu ukrajinskej armády a aby sa – v prípade potreby – vytvorili záruky pre trvalú mierovú dohodu, ktorá odradí akúkoľvek ďalšiu agresiu voči Ukrajine.
Doplnil, že o tejto téme sa bude diskutovať v stredu v Londýne, kam francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestuje na štátnu návštevu. V jej rámci bude spolupredsedať stretnutiu Koalície ochotných s britským premiérom Keirom Starmerom.
Francúzsko podľa Barrota aj separátne pokračuje v snahe podporovať ukrajinské ozbrojené sily. Minister pripomenul medializované správy, že francúzske spoločnosti – vrátane tých z automobilového sektora – zriadia na Ukrajine prevádzky na spoločnú výrobu vojenského vybavenia, najmä dronov, s ukrajinskými spoločnosťami.
Najvyššou prioritou Trumpa je ukončenie vojny v Pásme Gazy
Najvyššou prioritou amerického prezidenta Donalda Trumpa ja ukončiť vojnu v Pásme Gazy a zabezpečiť prepustenie rukojemníkov zadržiavaných palestínskym militantným hnutím Hamas. Vyhlásila to v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová pred stretnutím Trumpa s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom vo Washingtone, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Hovorkyňa na tlačovej konferencii tiež pripomenula návrh na 60-dňové prímerie v Pásme Gazy, s ktorým Izrael podľa Spojených štátov súhlasil. Tento návrh následne predložili aj Hamasu a Leavittová uviedla, že USA „dúfajú, že (militanti) budú súhlasiť s týmto návrhom“. Podľa nej USA chcú dosiahnuť prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov.
Návrh prímeria bude podľa nej jednou z tém, o ktorej budú v pondelok pri večeri v Bielom dome Trump a Netanjahu diskutovať. Leavittová sa odmietla vyjadriť k podrobnostiam dohody, keďže rokovania nie sú ešte ukončené. Konštatovala však, že Hamasu odovzdali „prijateľný a primeraný návrh prímeria“. Prezident podľa nej chce mier na Blízkom východe a na to je potrebné, aby Hamas s dohodou súhlasil.
Hamas chce návrh ešte skúmať
Militanti minulý týždeň uviedli, že predložený návrh skúmajú. Kancelária izraelského premiéra v sobotu vyhlásila, že Hamas sa v návrhu o prímerí v Pásme Gazy a prepustení izraelských rukojemníkov snaží urobiť zmeny, ktoré sú pre Izrael neprijateľné. Netanjahu však napriek tomu vyslal do katarskej Dauhy vyjednávací tím, aby sa zapojil do ďalších rozhovorov.
K nepriamym rokovaniam sa podľa Leavittovej tento týždeň pripojí aj Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff. Počas rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v nedeľu večer a v pondelok predpoludním, nedošlo podľa palestínskeho predstaviteľa k žiadnemu pokroku. Rokovania však mali počas pondelka pokračovať, dodal nemenovaný predstaviteľ.
Hovorkyňa Bieleho domu zároveň vyzdvihla úlohu Egypta a Kataru pri sprostredkovaní rokovaní medzi Izraelom a Hamasom. Vojna v Pásme Gazy trvá už 21 mesiacov a Trump v nedeľu vyhlásil, že v priebehu týždňa by mohlo dôjsť k dohode medzi bojujúcimi stranami.
Netanjahu nominoval Trumpa na Nobelovu cenu za mier
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal v pondelok večer americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že ho nominoval na Nobelovu cenu za mier. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP. „Práve teraz buduje mier, v jednej krajine a jednom regióne za druhým,“ uviedol Netanjahu a Trumpovi odovzdal nominačný list, ktorý podľa vlastných slov zaslal Výboru pre Nobelovu cenu za mier.
Netanjahu to médiám povedal bezprostredne pred večerou, ktorú následne s Trumpom absolvoval v tzv. Modrej miestnosti Bieleho domu. Ako približuje AFP, Trump bol v priebehu rokov – prostredníctvom svojich priaznivcov či lojálnych republikánskych zákonodarcov – na túto cenu nominovaný viackrát. Zároveň neskrýval pohoršenie nad skutočnosťou, že ju dosiaľ nikdy nezískal a sťažoval sa, že výbor prehliadol jeho sprostredkovateľskú úlohu vo viacerých konfliktoch.
Trump dúfa v mier na Blízkom východe
V tomto smere Trump požadoval uznanie napríklad za „udržanie mieru“ medzi Egyptom a Etiópiou či sprostredkovanie tzv. abrahámskych dohôd, zameraných na normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a viacerými arabskými krajinami. Na pondelňajšom stretnutí s Netanjahuom vyjadril americký prezident presvedčenie, že palestínske hnutie Hamas je ochotné dohodnúť sa s Izraelom na prímerí. „Chcú sa stretnúť a chcú dosiahnuť toto prímerie,“ povedal Trump.
Lídri mali počas večere, na ktorej sa zúčastňovali spoločne so svojimi poprednými poradcami, diskutovať aj o návrhu 60-dňového prímeria v Pásme Gazy, s ktorým už Izrael podľa vyjadrenia Spojených štátov súhlasil. Netanjahu počas večere vyjadril presvedčenie, že Izrael môže pod Trumpovým vedením dosiahnuť mier s „celým Blízkym východom“.
Trump informoval o možných rokovaniach s Iránom
To by podľa jeho slov zahŕňalo umožniť Palestínčanom určitú samosprávu, avšak bezpečnostné záležitosti by navždy zostali pod kontrolou Izraela. Americký prezident zase informoval, že súhlasil so žiadosťou Iránu o rozhovory s USA. „Naplánovali sme rozhovory s Iránom a oni chcú… Chcú sa rozprávať,“ povedal novinárom.
Agentúra AP uvádza, že o nijakých plánovaných rozhovoroch s Iránom sa dosiaľ nevie, Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff však počas večere s Netanjahuom povedal, že takéto stretnutie by sa mohlo uskutočniť už čoskoro – možno už o týždeň. Netanjahu ešte pred večerou absolvoval samostatné stretnutia s Witkoffom aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.
Nahlásiť chybu v článku