Foto: Instagram (emamuller)

Vzťah s otcom je pre Emu nielen hudobným spojením, ale aj zdrojom životných rád. Nedávno jej povedal niečo, čo si zapamätala: „Moderovala som mu krst nového albumu a neskôr mu hovorím, že som nebola s mojím vystúpením spokojná. On že: To je dobre. Keby si bola spokojná, nechceš to nabudúce urobiť lepšie. Nespokojnosť posúva vpred.“


Podobne silné sú pre ňu aj väzby s mamou Soňou Müllerovou, v ktorej objavuje stále viac spoločných čŕt. „Čím som staršia, tým viac sa podobám na mamu. V gestách, v pohyboch, v smiechu. V sile. V tom, že všetko zvládnem a čo nezvládnem, ma niekam posunie.“

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa ema müller (@emamuller)


Spomína aj moment, na ktorý nikdy nezabudne: „Keď sme boli na Aiguille du Midi, na vyhliadke, z ktorej vidíš Mont Blanc, mama, ktorá sa bojí výšok, ide hore po schodoch a hovorí mi: Bojím sa, ale je to také majestátne, že nemôžem zastaviť.“

Rodinné vnútro, ktoré sa nedá vymeniť

Ema priznáva, že podobnosť s rodičmi je pre ňu prirodzená, síce niekedy aj nejednoznačná. „Aj na otca sa veľmi podobám. Myslím, že máme podobné vnútro. To neviem, či je dobre alebo zle, no nemenila by som ich. Ani môjho otca, ani moje vnútro.“ V krátkosti tým hovorí, že to, čo v sebe nosí po rodičoch, je pre ňu pevnou súčasťou identity, ktorú by nemenila, aj keď je zložitá či neuchopiteľná.

Uložiť článok

Najnovšie články