Dokázalo by sa Slovensko brániť proti dronom? Nie sme úplne bezmocní, tvrdí odborník

V posledných rokoch neustále počúvame o ruských dronoch, ktoré prenikli na územie NATO a v lepšom prípade spôsobili škody, v tom horšom aj niekoho zranili. Rozprávať by o tom vedeli napríklad Poliaci či Rumuni. Slovensku sa však nateraz takéto incidenty akoby zázrakom vyhýbajú. Dokázali by sme sa však brániť?

Nie je pravdou, že Slovensko je v boji proti dronom úplne bezbranné. Uviedol to bezpečnostný expert Adapt Institute Viliam Ostatník v rozhovore PubliQ s Mirom Frindtom. Teoreticky je podľa neho možné, že by Slovensko zasiahol dron. Vysvetlil preto, čo by sa v takom prípade dialo. Možnosti krajiny sú síce limitované vzhľadom na súčasné hrozby a na plejádu rôznych dronov a toho, čo dnes už dokážu na bojisku, ale nie sú nulové.

Máme aj neutralizátory

„Máme vlastné spôsobilosti, ak ide o detekciu. Sú tu aj nové radary, ktoré s detekciou či identifikáciou dronov masívne pomáhajú,“ priblížil Ostatník s tým, že máme na Slovensku aj nejaké neutralizátory. Spomenul v tomto zmysle napríklad systém protivzdušnej obrany Mantis, teda systém krátkeho dosahu, ktorý by podľa neho vedel zničiť istý typ dronov. Samotná identifikácia toho, či ide vôbec o nebezpečný dron, je však podľa neho náročná.

V prípade, že by cez slovenské hranice preletel dron, treba myslieť aj na to, že Slovensko je v Severoatlantickej aliancii. V rámci NATO totiž existuje integrovaný systém protivzdušnej obrany – NATINAMDS. „Čiže v nejakom hypotetickom scenári, keď na nás letí roj dronov a sme súčasťou Aliancie, tak tá odpoveď bude pravdepodobne spoločná a koordinovaná,“ doplnil Ostatník.

Bezpečnostný expert si zároveň nemyslí, že by akákoľvek krajina bola momentálne efektívne chránená proti plejáde dronových hrozieb, roju dronov či autonómnym dronom, ktoré majú napríklad v sebe integrovanú umelú inteligenciu. Ostatník si preto nemyslí, že dnes existuje krajina, ktorá by na toto bola pripravená. „Platí však, že naša ochrana nie je nulová. Bol by som nerád, keby sme si mysleli, že tu nič nie je,” doplnil odborník.

Neefektívny boj

Boj proti dronom je podľa neho zatiaľ najmä ekonomicky neefektívny. Prax z vojen podľa neho ukazuje, že na bojisku panuje asymetria, keď na jednej strane stojí pomerne lacný dron, ktorý stojí tisíce eur, maximálne pár desiatok tisíc, a na druhej strane stoja prvky obrany, ktoré stoja aj stovky tisíc či milióny eur. Upozornil, že lacné drony sú schopné zahltiť protivzdušnú obranu a vedia ju aj prekonať a zasiahnuť protivníka hlboko v jeho území.

Túto spôsobilosť podľa neho predvádzajú na bojisku aj Ukrajinci, ktorí sa s dronmi dostali až do Moskvy. Asymetria, ktorú drony zaviedli na bojisku, je tak podľa experta na bezpečnosť veľmi zásadná. Ak ide o krajiny ako Rumunsko či Poľsko, ktoré sa už stretli s tým, že na ich územie preletel dron, tak tá obrana podľa neho vyzerá zatiaľ tak, že sa proti lacnému dronu vyšle zo zeme napríklad stíhačka F-16 alebo F-35, ktorá nesie nejaký druh rakiet.

Upozornil, že už len letová hodina stíhačky je niekoľko tisíc eur či dolárov a vystrelenie rakety zo stíhačky na neutralizáciu a zneškodnenie dronu stojí ďalších niekoľko desiatok tisíc. Aj keď teda budú drony úspešne zničené, nastáva tu veľký nepomer, ak ide o cenu.

Pozri aj:

V Bratislave padol absolútny teplotný rekord: Teplomer sa zastavil na neuveriteľných +39,5 °C