Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR upozornila, že verejná debata o hospodárskej politike sa podľa nej príliš zužuje na pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP).
Argumentuje, že pri hodnotení zadlženia treba zohľadňovať aj iné ukazovatele, najmä reálne náklady na obsluhu dlhu, teda úroky v pomere k HDP a tiež účel využitia dlhu.
Výsledok je predvídateľný: Štátu chýbajú príjmy
„V praxi fascinácia znižovaním dlhu takmer vždy ide ruka v ruke s pretekmi ku dnu v daňovej oblasti. Namiesto diskusie o spravodlivom a dostatočnom financovaní verejných politík sledujeme súťaž o to, kto viac zníži dane kapitálu veľkým firmám či vysokopríjmovým skupinám. Výsledok je predvídateľný. Štátu chýbajú príjmy a rozdiel sa vyrovnáva škrtmi vo verejných výdavkoch a investíciách,“ uviedol ekonomický analytik KOZ Ján Košč.
Odborári poukázali na závery novej štúdie, podľa ktorej môže pomer dlhu k HDP pôsobiť historicky vysoko, kým úrokové náklady v pomere k HDP môžu byť v dlhšom porovnaní nízke alebo klesajúce.
Konfederácia zároveň uviedla, že samotná výška dlhu podľa jedného ukazovateľa nevysvetľuje rozdiely medzi krajinami, pričom ako príklad spomenula porovnanie Argentíny, ktorá krachuje s dlhom vo výške hlboko pod 100 % HDP a s Japonskom, ktorého dlh je cez 200 % HDP.
Rýchle znižovanie vedie k tlaku, ten sa prenáša do príjmov a služieb
Zároveň tvrdí, že dôraz na rýchle znižovanie dlhu sa v praxi často spája s tlakom na rozpočtové škrty, ktoré sa podľa nej prenášajú do príjmov pracujúcich a kvality verejných služieb, ako sú zdravotníctvo, školstvo, bývanie či infraštruktúra. KOZ zároveň zdôraznila, že riešením nie je ani nekontrolované zadlžovanie, ani „dogmatické“ znižovanie dlhu bez ohľadu na ekonomickú situáciu a sociálne dôsledky.
Konfederácia vyzvala na širší pohľad na verejné financie, ktorý sa má podľa nej pýtať nielen, „aký vysoký je dlh“, ale aj koľko dlh stojí, na čo sa verejné prostriedky používajú a kto nesie náklady šetrenia.
Nahlásiť chybu v článku