Šesť ľudí utrpelo zranenia pri ruskom nočnom útoku na ukrajinské mesto Charkov, uviedli v stredu nadránom tamojšie úrady. V meste vypuklo aj niekoľko požiarov. Päť zo zranených osôb hospitalizovali, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Ruské sily na Charkov zhodili letecké bomby, napísal primátor druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov na platforme Telegram s tým, že zaznamenané boli aj odpálenia balistických rakiet. O ich prípadnom zásahu sa však nezmienil.
Požiare zasiahli trhovisko a obytné domy
Požiare podľa neho zachvátili jedno z charkovských trhovísk a niekoľko obytných budov. Škody vznikli aj na súkromných domoch. Medzi šiestimi zranenými je aj 80-ročná žena a muži vo veku 25, 27 a 34 rokov. Na mieste bola poskytnutá pomoc aj 21-ročnému mladíkovi.
Moskva sa k najnovšiemu útoku bezprostredne nevyjadrila. Charkovská oblasť, ktorá leží na východe Ukrajiny a hraničí s Ruskom, je terčom ruských náletov a bombardovania pravidelne od začiatku vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine.
Obidve strany konfliktu popierajú, že by útočili na civilistov, a tvrdia, že ich útoky sú zamerané na zničenie infraštruktúry druhej strany, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie, napísala agentúra Reuters.
Putin chce odvrátiť pozornosť Európy
Nedávne narušenia vzdušných priestorov európskych krajín zo strany Ruska boli podľa estónskeho premiéra Kristena Michala pokusom ruského prezidenta Vladimira Putina odvrátiť pozornosť Európy od pomoci Ukrajine. Michal to povedal v utorkovom rozhovore pre agentúru AFP, informuje TASR.
„Putin chce, aby sme diskutovali sami o sebe – nie o Ukrajine, nie o pomoci Ukrajine a nie o zatlačení Ruska na Ukrajine,“ uviedol Michal v Kodani, kde sa bude v stredu konať neformálne stretnutie lídrov členských štátov Európskej únie a vo štvrtok samit Európskeho politického spoločenstva.
Incidenty v Dánsku aj v ďalších štátoch
Európski predstavitelia budú diskutovať o posilnení vlastnej obrany a podpore pre Kyjev. V Dánsku, ktoré hostí tieto samity, došlo minulý týždeň k niekoľkým incidentom, pri ktorých dosiaľ neznáme drony preleteli nad tamojšími letiskami či vojenskými objektmi.
Dánsko pritom nie je jediným európskym štátom, ktoré hlásilo takéto incidenty. V septembri počas ruského útoku na Ukrajinu došlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska, krátko nato vnikol ruský dron aj do rumunského vzdušného priestoru. Následne ruské stíhačky narušili vzdušný priestor Estónska.
Michal podľa svojich slov verí, že samit v Kodani vyšle silný odkaz „jednoty a odhodlania podporiť Ukrajinu a nikdy nedovoliť, aby sme boli rozptýlení od hlavnej témy, ktorou je problém s Ruskom“.
Európa sa zbrojením posilňuje
Na svojich náprotivkov z EÚ naliehal, aby podporili nový návrh využiť zmrazené ruské aktíva na poskytnutie pôžičky pre Ukrajinu. Rusov označil za „agresorov“, ktorí „zabíjajú nevinných ľudí a civilistov“. „Oni robia škodu, tak by za ňu mali zaplatiť,“ uviedol predseda estónskej vlády.
Putin sa podľa Michala svojou agresiou proti Ukrajine prepočítal, keďže tým podnietil Európu k zbrojeniu. Európa je teraz oveľa silnejšia, než bola pred šiestimi mesiacmi alebo pred rokom, tvrdí. „Európa bola projektom mieru, ale bez zbraní. Teraz bude projektom mieru, ale so zbraňami,“ vyhlásil.
Napriek tomu však vyzval EÚ, aby zrýchlila svoje úsilie o posilnenie obrany. Predstavitelia eurobloku sa na piatkovom stretnutí zhodli na naliehavej potrebe vytvoriť tzv. „múr proti dronom“ na ochranu vzdušných priestorov svojich krajín pred ruskými prienikmi. „Máme určité schopnosti, ktoré je potrebné ďalej rozvíjať – ale povedal by som, že Európa a členské štáty NATO sú viac než schopné brániť sa,“ dodal estónsky premiér.
Nahlásiť chybu v článku