Čaká nás najskorší začiatok leta od roku 1796: Astronomické leto sa začne skôr, môžeme sa tešiť na najdlhší deň v roku

Astronomické leto sa tento rok začne na severnej pologuli vo štvrtok 20. júna o 22. hodine 50. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ).

Ide podľa záznamov o najskorší začiatok leta od roku 1796, kedy napr. v Bratislave nastal letný slnovrat o 19. hodine a 39. minúte miestneho času. V tomto roku navštívil Bratislavu skladateľ Ludwig van Beethoven a rakúsko-uhorským panovníkom bol František II. Habsburský. Spojené štáty americké mali len 16 štátov a ich prezidentom bol George Washington.

V ďalšom období po roku 1796 začiatok leta nastával spravidla 21. alebo 22. júna. Dátum 20. jún sa objavil opäť až v roku 2020, kedy bol letný slnovrat o 23. hodine a 43. minúte SELČ.

V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo práve na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky. Vyplýva to zo sklonu zemskej osi, ktorý rovnako predstavuje cca 23 a pol stupňa. Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.

20. jún bude na severnej pologuli najdlhším dňom v roku

Zároveň je 20. jún na severnej pologuli najdlhším dňom v roku. Napríklad v Bratislave slnko vyjde v tento deň o 4. hodine a 51. minúte SELČ, zapadne o 20. hodine 55. minúte, teda bude nad obzorom 16 hodín, 4 minúty a 11 sekúnd. V Žiline s východom slnka o 4.39 h. a západom o 20.53 h dosiahne dĺžka dňa až 16 hodín, 14 minút a 24 sekúnd.

Rozdielna dĺžka dňa súvisí so zemepisnou šírkou daných miest. Čím viac na sever, tým sú v období letného slnovratu kratšie noci a dlhšie dni. V severnej časti Slovenska, cca severne od Zvolena, dočasne nenastáva astronomická noc, počas ktorej Slnko klesne pod hranicu 18 stupňov pod obzorom. V Žiline trvá obdobie bez astronomickej noci od 8. júna do 4. júla.

V Helsinkách vyjde 20. júna slnko o 3.54 h miestneho času a zapadá o 22.49 h., teda deň trvá 18 hodín, 55 minút a 49 sekúnd. V nórskom Tromso, ktoré leží za polárnym kruhom, je slnko nad obzorom od 17. mája a najbližšie zapadne až 26. júla o 0.22 h, teda svieti tu nepretržite viac než dva mesiace.

Od letného slnovratu sa dni začínajú postupne skracovať, ale spočiatku len po sekundách a minútach – napríklad v Bratislave budú dni dlhšie než 16 hodín trvať až do 30. júna.

Na južnej pologuli znamená 20. jún začiatok zimného obdobia

Napríklad v Sydney majú 21. júna najkratší deň roka, keď je slnko nad obzorom len 9 hodín a 53 minút. V oblastiach za južným polárnym kruhom potom panuje polárna noc.

Letný slnovrat nastáva na severnej pologuli už 20. júna, pretože roku 2024 je priestupný. Podobná situácia sa zopakuje aj v rokoch 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.

Pozri aj:

Pripravte sa na nebeské divadlo: Čaká nás najnižšie položený spln, podobná senzácia sa zopakuje o…