O budúcnosti dôchodkov sa už dlhšie nehovorí práve ružovo. Nie je to tak dávno, čo sme vás informovali o tom, že nové prognózy pribúdajú každých pár mesiacov a všetky sa zhodujú na jednom – čaká nás neistota. Populácia totiž starne a stále viac sa potvrdzuje to, čo ste už tiež určite započuli – „nebude mať kto robiť na dôchodky“.
Najnovšie o budúcnosti dôchodkov prehovorili odborníci z Finaxu pre portál Aktuality. Upozornili, že bez dlhodobého investovania či tvorby súkromného kapitálu bude finančne stabilná staroba pre veľkú časť populácie čoraz ťažšie dosiahnuteľná. Svoje tvrdenia opierajú o fakt, že Sociálna poisťovňa bude už onedlho rozposielať poistencom prvé odhady budúcich dôchodkov, ktoré mnohým Slovákom otvoria oči.
Čoskoro sa presvedčia na vlastné oči
Tieto prognózy začne poisťovňa zasielať v máji 2026, pričom vychádzajú zo stavu poistenia k 31. decembru 2025. Poistenci tak po prvýkrát uvidia konkrétny odhad svojich budúcich príjmov z prvého aj druhého piliera.
Práve tento moment môže byť pre mnohých nepríjemným vytriezvením. Ak si niekto doteraz myslel, že štát sa o neho v starobe plnohodnotne postará, realita ho zrejme prekvapí – čísla jasne ukazujú, že bez vlastného pričinenia nás čaká výrazný prepad životnej úrovne a štátny dôchodok pravdepodobne nebude stačiť na udržanie dnešného štandardu.
„Miera náhrady príjmu zo štátneho dôchodku sa bude v budúcnosti znižovať. Aktuálne dôchodkové prognózy ukazujú, že bežný človek môže mať problém na staré kolená vyžiť. Preto je už dnes nevyhnutné, aby sa ľudia na dôchodok pripravovali sami, a to pravidelným sporením a dlhodobým investovaním počas celého aktívneho pracovného života. Riešiť túto problematiku tesne pred nástupom na dôchodok je neskoro, pretože človek nestihne využiť efekt zloženého úročenia, ktorý sa optimálne prejaví až po dekádach,“ upozornil pre Aktuality Ján Tonka, odborník na osobné financie Finaxu.
Kľúčovým ukazovateľom je miera náhrady príjmu – pomer medzi dôchodkom a predchádzajúcim zárobkom. Pre zachovanie životného štandardu by mal dôchodok dosahovať aspoň 60 až 80 % pôvodného príjmu, pričom kritická hranica je 65 %.
Slovenský priebežný systém však čelí vážnym problémom. Keďže súčasní pracujúci financujú dnešných penzistov, nepriaznivý demografický vývoj – menej pracujúcich, viac dôchodcov a dlhší vek dožitia – prirodzene oslabuje finančnú stabilitu systému a zvyšuje riziko prepadu životnej úrovne v starobe. To v preklade znamená, že ľudia by nemali čakať na to, ako sa situácia vyvinie, ale postupne sa zabezpečovať aj sami, a to práve spomínanými spôsobmi, ako sú sporenie či investovanie.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku