Bolestivá úprimnosť Adely Vinczeovej: Otec jej dal veľa, no nie všetko, čo potrebovala

Vzťah medzi rodičom a dieťaťom sa často mení s pribúdajúcimi rokmi. To, čo kedysi pôsobilo ako nedostatok, sa neskôr môže javiť ako dôsledok doby či okolností.

V podcaste Rozhovory so Šimonom prezradila Adela Vinczeová, ktorá je už dvojnásobná mamička, že jej pohľad na otca sa s pribúdajúcimi rokmi postupne vyvíjal a dnes ho vníma oveľa celistvejšie než kedysi.

Hovorí o ňom s úctou a vďačnosťou za mnohé veci, ktoré jej odovzdal, no nesnaží sa pritom nič prikrášľovať a otvorene pomenúva aj momenty, ktoré jej vo vzťahu chýbali. Keď sa však k tomu vracia s odstupom, uvedomuje si, že jeho správanie formovalo aj prostredie a doba, v ktorej vyrastal, a práve to jej dnes pomáha vidieť celý ich vzťah v širších súvislostiach. Aj vďaka tomu dnes dokáže oceniť, že jej otec, Jozef Banáš, si naplno užíva úlohu starého otca a má plány, ktoré chce postupne napĺňať so svojou vnučkou.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa ADELA trochu inak (@trochu_inak_s_adelou)

Medzi obdivom a odstupom, ktorý formovala doba

Vzťah s otcom bol podľa nej vždy trochu rozporuplný – miešal sa v ňom rešpekt aj istý odstup. Sama to vystihla veľmi priamo: „Otca si vážim, ale nebol prítomným otcom,“ priznala, čím jednoducho pomenovala, ako ich vzťah vnímala.

Jeho vplyv na jej život sa najviac prejavil najmä v pracovnej oblasti. „Môjho otca si za veľa vecí vážim. Vážim si ho za to, čo mi v živote dal, že mi dal príklad mimoriadne pracovitého človeka, pretože aj ja mám pocit, že neviem úplne oddychovať, pretože ma vždy tak trochu donútil, ale zas ma nešikanoval,“ vysvetlila, pričom naznačila, že ju formoval skôr vlastným príkladom než prísnosťou.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa ADELA trochu inak (@trochu_inak_s_adelou)

Keď sa na to dnes pozrie s odstupom, jeho správanie si vysvetľuje aj tým, v akej dobe vyrastal – nebola to totiž éra, ktorá by priala otvoreným emóciám. „Za iné veci bol pre mňa otcom, ktorý robil najlepšie, ako vedel, aj keď patril do generácie detí, ktoré nemali úplne prítomných otcov.  Ani on nebol veľmi prítomný. Bol to taký socikovský otec, ktorý to však nemal odkiaľ vedieť,“ priblížila s tým, že mnohé vzorce správania sa jednoducho prenášali z generácie na generáciu.

Detstvo minulosti