Napriek tomu, že nie je možné vyhovieť každému a vždy sa nájde niekto, komu budú iní ľudia prekážať, či už kvôli rase, vierovyznaniu, názorom, či sexuálnej orientácii, pomaly ale isto akceptujeme fakt, že srdcu človek nerozkáže. Či už sa niekto narodil ako homosexuál alebo objektofil. Tak ako v minulosti, aj dnes sa však nájdu hnutia, ktoré majú potrebu proti takýmto odlišnostiam bojovať.
Jedným z najkrutejších projektov, ktorého cieľom bolo liečiť homosexualitu, bol projekt s názvom The Aversion Project (v preklade Projekt Averzia). Dejiskom tohto projektu bola Južná Afrika a na jeho čele stál v časoch apartheidu Dr. Aubrey Levin. Cieľom bolo identifikovať vojakov s homosexuálnou orientáciou a následne obete násilne „vyliečiť“. Ideálnym liekom malo byť trestanie.
Počas apartheidu sa na homosexuálov v Afrike využívalo dvojité merítko. Trvalí členovia vojenských síl mali homosexualitu zakázanú, kým medzi brancami bola povolená. Ak sa však medzi rokmi 1971 až 1989 objavil jedinec, ktorý mal homosexuálnu orientáciu na miestach, kde sa vyskytovať nesmela, bol nútený podstúpiť sériu opatrení, ktoré ho mali vyliečiť.
Využívaná bola napríklad terapia elektrošokmi, chemická kastrácia a mnoho iných procedúr, ktoré porušovali základné ľudské práva. Okrem toho sa na „liečbe“ podieľala aj rodina a blízki priatelia jedinca. Podstupovali rozhovory, ktoré mali poskytnúť náhľad na vplyv homosexuality na blízkych i na samotného jedinca.
Šokujúce je, že táto myšlienka bola podporovaná aj psychiatrami, ktorí taktiež tvrdili, že homosexualita je psychické ochorenie a dokonca bola uvedená aj v Diagnostickom a štatistickom manuále psychických chorôb. Ak sa niektorý z vojakov priznal k homosexualite, nemohol byť vo vedúcej pozícii a nesmeli mu byť zverované citlivé informácie.
Ako sme už spomenuli, veľmi rozšírenou bola liečba elektrošokmi. Jedinec mal pripnuté elektródy na ramená. Následne mu boli prezentované čierno biele obrázky nahých mužov a bol požiadaný, aby o nich fantazíroval. Ak muž vykazoval akúkoľvek známku sexuálneho vzrušenia, bol mu uštedrený šok elektrickým prúdom. Dávky sa postupne zvyšovali.
Následne bol mužom prezentovaný obrázok nahej ženy. Lekári očakávali, že nastúpi sexuálne vzrušenie, čo sa však vo väčšine prípadov nestalo. V závere bolo v takom prípade uvedené, že osobu nie je možné vyliečiť. Ak liečba nezaberala, jedinci boli nútení podstúpiť operačnú zmenu pohlavia. Jedincovi bola taktiež nedobrovoľne pridelená nová identita.
Následne boli z vojska prepustení a bolo im odporúčané, aby úplne prerušili kontakt so svojou rodinou a priateľmi. Vyše 900 mužov vo veku medzi 16 a 24 rokov nedobrovoľne podstúpilo zmenu pohlavia a dostali nový rodný list s identitou, ktorá im bola pridelená. Operácie boli vykonávané vo vojenských nemocniciach a nejeden pacient neprežil.
Ničím výnimočným nebolo ani to, ak sa operácia nedokončila a jedinec podstúpil len čiastočnú premenu. O ich fyzický ani psychický stav sa viac nikto nezaujímal. Nejeden pacient trpel hlbokými depresiami a následne spáchal samovraždu.
Vzhľadom na to, že účinnosť liečby na zmenu orientácie sa nepodarilo dokázať, postupne začal prevládať názor, že homosexualita nie je psychické ochorenie a Americká psychiatrická asociácia postupne odstránila homosexualitu ako ochorenie aj z psychiatrických manuálov. Takáto „liečba“ sa už viac nevykonávala.
Neskôr bolo takéto zaobchádzanie s homosexuálmi označované ako medicínske zneužívanie. Lekári tvrdili, že zdravie občanov vyžaduje zaobchádzanie s rovnakým rešpektom a úctou ku každému jednému človeku. Afrika však bola silne veriaca krajina a zdravotné problémy homosexuálov boli stále stereotypizované a zanedbávané.
Aubrey Levin sa neskôr bránil, že projekt nebol zameraný striktne proti homosexuálom, pretože rovnakú liečbu je možné aplikovať na rôzne skupiny ľudí, ako napríklad drogovo závislých. 23. apríla 2014 bol Levin odsúdený na 5 rokov pobytu vo väzení.
wikipedia
Nahlásiť chybu v článku