Vo svojom živote sa prirodzene sústredila na prácu, ktorá jej prinášala radosť aj naplnenie, čo však okolie často interpretovalo inak. „Pritom som si len robila svoju prácu, ktorá ma bavila. Vedela som, že by som asi mala mať deti, ale úprimne – nevedela som s kým. Mala som síce partnerov, ale človek to nejako cíti, či to je ono, alebo nie,“ priblížila svoju situáciu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Otázka materstva sa u nej spájala skôr s neistotou než s prirodzenou túžbou. Postupne si uvedomovala, že ani jej partnerské vzťahy neboli úplne ukotvené.
„Sama som mala zmätok v tom, ako fungujem vo vzťahoch. A to vôbec nie je kritika mojich partnerov – práve naopak. Vždy mi nastavovali zrkadlo, ukazovali mi moje slabé stránky aj sebahodnotu. Ale niekde vo vnútri som cítila, že to nie je úplne ono,“ dodala úprimne. Myšlienka priviesť dieťa do takéhoto nastavenia sa jej preto zdala predčasná.
Tlak spoločnosti a vnútorné pochybnosti
Do jej vnútorného sveta čoraz výraznejšie vstupovali aj očakávania spoločnosti, ktoré sa nedali jednoducho ignorovať. „Lenže spoločnosť stále vysiela tie isté odkazy: máš vek, mala by si… A k tomu sa pridávali ďalšie predstavy, kto sa o teba postará, keď zostarneš, akú máš hodnotu ako žena bez dieťaťa,“ opísala tlak, ktorému čelila.
Tieto predstavy postupne narúšali jej istotu v tom, čo skutočne chce. Okrem iného aj otvorene priznala, že jej vzťah k deťom nikdy nebol spontánny.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„A ja dnes úprimne neviem, či tam niekedy bol ten skutočný, hlboký pocit, že chcem dieťa. Nikdy som totiž nemala výrazný vzťah k deťom, a k bábätkám už vôbec. Keď mi niekto ukazoval dieťa, musela som sa sústrediť, aby som adekvátne zareagovala: „Jej, to je roztomilé,“ uviedla bez prikrášľovania. Práve to, že si k deťom nevytvorila prirodzený vzťah, v nej vyvolávalo vnútorný nepokoj a neistotu.
Zrkadlo vlastných obáv
S narastajúcim tlakom začala čoraz viac pochybovať o sebe samej aj o svojej hodnote. „A postupne som o sebe začala pochybovať. Čo som vlastne za ženu? Nemala by som…?“ priznala svoje vnútorné otázky. Tieto pochybnosti sa následne premietali aj do toho, ako vnímala reakcie okolia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Až neskôr pochopila, že to, čo ju zraňuje, má hlbší pôvod. „Vtedy som ešte nechápala, že to, čo ma zraňuje, je vlastne odraz mojich vlastných pochybností. Že to, čo počujem zvonku, sú v skutočnosti moje vlastné otázky o sebe samej,“ vysvetlila Adela s odstupom.
Pomohla jej terapia
Zmenu priniesla aj terapia, ktorá jej pomohla pomenovať vlastné pocity a lepšie porozumieť sebe samej. „Postupne som sa z toho začala dostávať. Chodila som na terapiu už aj predtým, lebo som cítila, že vo vzťahoch sa neviem úplne nájsť,“ priblížila svoju cestu.
Konkrétne práca na sebe jej umožnila posunúť sa ďalej nielen v osobnom, ale aj v tom partnerskom živote. Pomalými krokmi sa to odzrkadlilo aj v jej partnerskom živote – našla si vzťah, ktorý prišiel prirodzene s tým, ako sa sama vnútorne posunula.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„A myslím, že práve táto práca na sebe ma nakoniec doviedla k môjmu súčasnému manželovi. Vďaka tomu vnútornému posunu som sa dostala niekam ďalej. Neviem, či „vyššie“ alebo „nižšie“, ale určite niekam inam. A to bolo podstatné,“ povedala už dvojnásobná mama.
Nahlásiť chybu v článku