Informácie sa na nás valia z každej strany – zo správ, ale aj zo sociálnych sietí. V sekunde vieme o dianí na opačnom konci sveta. Každú chvíľu si našu pozornosť žiada nejaký mail či notifikácia. Príval povinností a účtov je zdanlivo nekonečný. Nie div, že človek má pocit, že je toho akosi priveľa. Podľa vedcov na takýto život naše telo ani myseľ nie sú uspôsobené.
Naše telo a myseľ nestíhajú rýchle tempo
Ako informuje web ScienceAlert, mnoho ľudí zažíva jeden hektický deň za druhým. Nedávno však odborníci v časopise Behavioral Sciences uverejnili štúdiu, v ktorej tvrdia, že ľudské telo a myseľ neboli na takýto zhon stvorené a s rýchlym tempom jednoducho nestíhajú držať krok.
Vedci prišli s teóriou, že človek sa vyvinul pre život v malých skupinách. Vie reagovať na okamžité hrozby, ktoré dokáže rozoznať. V súčasnosti však namiesto toho žijeme vo veľkých komunitách, sme neustále online a čelíme množstvu vzájomne sa prelínajúcich tlakov, ktoré vyvolávajú zvýšený pocit konkurencie.
Podľa novej štúdie dochádza k evolučnému nesúladu, následkom čoho trpí naše telo, ale aj myseľ. Po fyzickej stránke sa to prejavuje problémami, ako je napríklad obezita, po psychickej zas napríklad pocitom úzkosti.
Donekonečna sa porovnávame s inými
„Stres, osamelosť a úzkosť sa často považujú za osobné problémy alebo problémy súvisiace so životným štýlom, môžu však tiež odrážať nesúlad medzi prostredím, v ktorom ľudia žijú, a podmienkami, na ktoré sa naša myseľ a telo v priebehu evolúcie prispôsobili. To znamená, že by sme mali uvažovať nielen o odolnosti jednotlivcov, ale aj o tom, ako sú navrhnuté mestá a komunity,“ hovorí environmentálna psychologička Sarah Chan.
Vedci si myslia, že naše inštinktívne reakcie boli zdokonalené státisícmi rokov evolúcie. Avšak v modernom prostredí, ktoré sa vyvinulo v priebehu posledných dvoch storočí, už nefungujú tak dobre. Napríklad, pred dobou internetu človek dokázal jednoduchšie pochopiť, aká je jeho pozícia v skupine. Teraz sa však neustále porovnávame s nekonečným zoznamom príbuzných, priateľov, ale aj celebrít či celkom neznámych ľudí.
Konkurencia nie je síce nič nové, no moderná doba budí dojem, že s niekým a s niečím musíme súťažiť neustále. Máme pocit, že zaostávame a nestíhame toho toľko ako všetci tí šikovní ľudia na sociálnych sieťach. Už sa neporovnávame len s malou známou sociálnou skupinou, ale s každým cudzincom na internete.
Začarovaný kruh
K tomu sa pridávajú kumulatívne účinky problémov, ako sú klimatické zmeny, globálne pandémie, hospodárska nestabilita a technologické prevraty, napríklad rozvoj umelej inteligencie. Odborníci tento jav označujú za polykrízu.
Napríklad rastúce životné náklady a prehlbujúca sa ekonomická nerovnosť (zhoršené finančnými krízami a udalosťami, ako je pandémia koronavírusu) zvyšujú finančnú a statusovú neistotu ľudí. To zase vedie k správaniu, ktoré má za následok vyhorenie, zníženú mieru prosociálnosti a ďalšiu neistotu. To všetko má za následok ďalšiu stagnáciu a zhoršenie situácie.
Vieme to zmeniť?
Už predošlé výskumy prišli so zisteniami, že vo veľkých preplnených mestách má naše telo pocit, akoby bolo konštantne pod hrozbou útoku. Ak by sme tomuto fenoménu lepšie porozumeli, možno by to viedlo k efektívnejšej pomoci s rôznymi psychickými ťažkosťami.
Jednou z možností je podľa odborníkov zmena dizajnu miest, a to najmä viac zelene a priestoru, v ktorom sa človek necíti tak stiesnene. Zmenou by mal prejsť aj digitálny priestor. Je jasné, že vývin moderných technológií nie je možné zastaviť. No je možné nastaviť priestor v nich tak, aby nevyvolával pocit, že sa musíme neustále s niekým porovnávať.
Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, prečítajte si napríklad náš článok o tom, aká môže byť budúcnosť antibiotík.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku