Zamestnanci na Slovensku najviac čerpajú dovolenku v letných mesiacoch, niektoré firmy im môžu nariadiť voľno aj z prevádzkových dôvodov. Pri určitých povolaniach je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Vyplýva to zo Zákonníka práce a z údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR aj Národného inštitútu práce (NIP).
správy od nás budete mať ako prví.
Nárok na dodatkovú dovolenku majú tí, ktorí počas celého kalendárneho roka pracovali pod zemou pri ťažbe nerastov či razení tunelov a štôlní, prípadne vykonávajú ťažké a zdraviu škodlivé práce.
Rovnako patrí aj tým zamestnancom, ktorí odpracovali aspoň časť kalendárneho roka, teda za každých 21 odpracovaných dní im patrí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dovolenku je možné čerpať aj počas skúšobnej lehoty, ak pracovník u nového zamestnávateľa odpracoval aspoň 60 dní.
Mnohé firmy navrhujú svojim zamestnancom aj celozávodnú dovolenku, väčšinou z prevádzkových dôvodov v podobe údržby, výmeny či modernizácie kancelárií a prevádzkových technológií, ale aj poklesu objednávok. Hromadné čerpanie dovolenky podľa NIP nesmie byť viac ako dva týždne, no v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, ktoré firma oznámi pracovníkom najmenej šesť mesiacov vopred, sa môže zvýšiť na tri týždne.
„V umeleckých súboroch z povolania nesmie trvať viac než štyri týždne. V divadle a v inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere,“ doplnilo MPSVR.
Na čo ešte máte nárok?
Ak firma odvolá zamestnanca z dovolenky, tak mu je povinná zaplatiť náklady, ktoré vznikli bez jeho zavinenia, ako napríklad storno poplatky za zájazd či výdavky na cestovné spojené s predčasným návratom domov. Na preplatenie týchto nákladov však musí mať pracovník odsúhlasený dovolenkový lístok od svojho zamestnávateľa.
Dovolenku je možné čerpať aj v období medzi materskou a rodičovskou dovolenkou.
„Materská dovolenka sa podľa Zákonníka práce na účely dovolenky považuje za výkon práce, zatiaľ čo rodičovská dovolenka sa za výkon práce nepovažuje. To, či zamestnankyni vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok (prípadne jej pomernú časť) alebo za odpracované dni, závisí od toho, či počet dní výkonu práce, za ktorú sa považuje aj materská dovolenka, dosiahol v kalendárnom roku aspoň 60 dní,“ spresnil rezort práce.
Špecifickú skupinu tvoria pracovníci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, keďže ich výpočet dovolenky závisí od toho, ako veľmi je komplikovaný systém organizácie práce, napríklad rozdielna dĺžka pracovných zmien.
Zamestnávateľ takémuto zamestnancovi podľa NIP určuje čerpanie toľko voľných dní, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Z dôvodu materskej a otcovskej dovolenky, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej či odborovej funkcie sa dovolenka čerpá po skončení tejto prekážky v práci.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku