Nosorožce srstnaté (Coelodonta antiquitatis), ktoré v praveku obývali severnú Euráziu, zrejme pred 14-tisíc rokmi vyhynuli v dôsledku klimatickej zmeny a nie nadmerného lovu, ako sa predpokladá. Poukazuje na to nová štúdia, ktorá vyšla v odbornom periodiku Current Biology. Vedci v rámci nej analyzovali DNA jedincov, ktorých objavili na severovýchodnej Sibíri.
Medzinárodný tím vedcov skúmal nukleárnu DNA z nosorožca srstnatého, ktorý pravdepodobne žil pred 18 500 rokmi, a zistili, že vykazuje málo známok príbuzenského kríženia alebo zníženej genetickej diverzity. Zároveň sa zdá, že populácie nosorožcov boli po tisícky rokov pred ich vyhynutím stabilné, čo naznačuje, že ľudia možno prispeli k ich vyhynutiu, ale nestoja za výrazným poklesom počtu.
Ľudia za vyhynutie zrejme nemôžu
„Ľudia prišli na severovýchodnú Sibír pred najmenej 30-tisíc rokmi. Žili tam spolu 12-tisíc rokov, do obdobia nášho genómu, a počas tohto obdobia nevidíme dôkazy o poklese v populácii nosorožcov srstnatých,“ uviedol spoluautor štúdie Love Dalén zo švédskeho Centra pre paleogenetiku.
Analýza mitochondriálnej DNA ďalších 14 nosorožcov srstnatých z obdobia pred 50- až 14-tisíc rokmi zistenia tímu potvrdila a poukázala na vysokú genetickú diverzitu aj krátko pred vyhynutím druhu. To podľa Daléna naznačuje, že posledný pokles v populácii vedúci k vyhynutiu „nastal veľmi, veľmi rýchlo, zrejme v rozmedzí pár stoviek rokov“.
„Uradovala“ klimatická zmena
Vyhynutie nosorožcov srstnatých sa zhoduje s obdobím otepľovania známeho ako interštadiál Bolling-Allerod, poukázala vedúca autorka štúdie Edana Lord s tým, že to naznačuje vinu klimatickej zmeny. Sibír vtedy mohla byť chladná, ale otepľovanie viedlo v zime k hojnejšej snehovej pokrývke a zmenám vegetácie, ktoré by mohli nosorožce tvrdo zasiahnuť.
Už skôr vedci poukázali na to, že by klimatická zmena mohla byť príčinou vyhynutia mamutov. Nové zistenia, ku ktorým Dalén s kolegami dospeli, kladú podľa neho „dôraz na skutočnosť, že rýchle otepľovanie klímy môže mať ničivé účinky na prežitie druhov“. „Zdôrazňuje to riziko, ktoré v súčasnosti podstupujeme s biodiverzitou, keď rapídne ovplyvňujeme svetovú klímu,“ cituje Daléna denník The Guardian.
Vedci okrem iného pri výskume zistili, že nosorožce srstnaté mali mutácie v génoch, ktoré spôsobili, že receptory nízkej teploty v ich koži boli menej citlivé.
Nahlásiť chybu v článku