Ilustračný obrázok: Giovanni Domenico Tiepolo

/ 258 / Matej Mensatoris
Nie všetko, čo sme sa učili na hodinách dejepisu je pravda. Toto sú najčastejšie mýty, ktoré si ľudia mýlia s faktami.

Históriu píšu víťazi. Niekedy sa však stane, že história je mierne pozmenená, či upravovaná, aby bola pútavejšia, zaujímavejšia, alebo aby vyhovovala tomu, kto ju práve píše. Nesprávna interpretácia niektorých faktov a udalostí sa ale často pretaví do toho, že týmto tvrdeniam potom veria aj niektorí historici a verejnosť. Aké skutočnosti, ktoré pokladáme za fakty sú v skutočnosti mýtmi? 

Shakespeare nenapísal svoje diela

Martin Droeshout/wikipedia.org/ wikimedia.org

Podľa názorov niektorých ľudí, Shakespeare nenapísal svoje diela a autormi diel sú rôzni iní ľudia. Shakespeare, údajne tým, že sa narodil a vyrastal medzi obchodníkmi s ovcami, nemohol získať dostatočné vedomosti na napísanie takých významných diel, ktoré opisujú politiku, intrigy a kultúru národov.

Pravdou ale je, že Shakespeare zo svojich zachovaných 18 divadelných hier ani jednu neautorizoval. 7 rokov po Shakesperovej smrti, jeho kolegovia herci a dramatici z Londýna publikovali vyše 900-stranové súborné vydanie jeho hier (36 hier) a neskorší vydavatelia do tzv. shakespearovského kánonu pridali ešte jednu, resp. tri ďalšie hry.

Mnohí taktiež poukazujú na odlišné podpisy Shakespearea. Aj keď teória o tom, že tento významný dramatik svoje diela nenapísal je historikmi odmietaná, mnohí ľudia, medzi inými aj napríklad Mark Twain či Sigmund Freud sa vyjadrili, že tento názor pripúšťajú.

Mária Antoinetta nepovedala: Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče

Columbia Pictures

Raz údajne francúzska kráľovná povedala chudobným poddaným: Qu’ils mangent de la brioche – keď nemajú chlieb, nech jedia koláče. Táto veta sa stala symbolom pohŕdavosti nad obyčajnými ľuďmi a údajne aj to sa podpísalo pod to, že táto francúzska kráľovná skončila počas revolúcie, pod gilotínou.

Avšak v skutočnosti Mária Antoinetta tento výrok nevyslovila. Filozof Jean-Jacques Rousseau tento výrok spomenul vo svojom diele a prisúdil ho práve Márii Antoinette, čo sa však nezakladalo na reálnych podkladoch. Podľa historikov bola Mária Antoinetta múdra žena a s chudobnými ľuďmi súcítila, čo sa prejavovalo aj jej štedrou podporou charít.

Pyramídy neboli postavené otrokmi

ec-file.info

Život staviteľa pyramídy v starom Egypte rozhodne nebol najpríjemnejší. Analýza kostrových pozostatkov ukázala, že mnohí trpeli na artritídu a na ďalšie choroby súvisiace s ťažkou prácou, no dôkazy naznačujú, že kráľovské hrobky – pyramídy nestavali otroci ale normálne zaplatení robotníci. Samozrejme, nie každý robotník bol rovný druhému. Niektorí boli vyučení remeselníci, iní zase boli niečo ako pomocné sily na stavbe, určení na ťažkú manuálnu prácu.

Predstava, že pyramídy stavali otroci vznikla už za čias gréckeho historika Hérodota, no väčšina historikov jeho názor zamieta ako mýtus. Aby sme v tom mali jasno. Starí Egypťania sa rozhodne nevyhýbali tomu, aby mali otrokov, tých však využívali najmä pri práci na poli, či ako domáce služobníctvo.

Vedeli ste o tom, že Egypťania milovali hazard, ženy mali práva a slobody na takej úrovni akú nemajú snáď ani v súčasnom Egypte a že egyptskí muži sa skrášľovali make-upom? Tieto a ďalšie úžasné fakty o starovekom Egypte nájdete v tomto článku.

Pás cudnosti je podvod

Karl Friedrich Lessing/Conrad von Kyeser Eichstädt

Hovorí sa, že pásy cudnosti vznikli dávno v minulosti, keď si rytieri chceli poistiť to, aby ich ženy počas obdobia, keď budú na vojenskom ťažení, nemali sexuálny styk s inými mužmi. Avšak pri pohľade do histórie sa prvé zmienky o takomto zariadení objavujú až v 14. storočí, no o rozšírení nemôže byť ani zmienky, keďže dôkazy o tom chýbajú. Navyše pásy, ktoré sa objavovali neskôr, museli byť vybavené polstrovaním, aby osobu, ktorá ho má nasadený, kov nezranil. Pás sa navyše musel často vymieňať. Ak by sa to nerobilo, existovalo veľké riziko vzniku zápalov a sepsy.

Sfinga v Gíze stratila nos dávno pred Napoleonom

Jean-Léon Gérôme

Mnohí ľudia veria, že sfinga v Egypte nemá nos kvôli Napoleonovi, ktorý nariadil svojim vojakom, aby ho odstrelili. Táto informácia je však nepravdivá, keďže sfinga nemala nos dávno predtým, ako sa vôbec Napoleon narodil. Podľa historických prameňov, sfinga nemá nos už od roku 1378, kedy súfijský fanatik Muhammad Sa’im al-Dahr sa nahneval, že roľníci uctievajú sfingu, aby im zabezpečila lepšiu úrodu. Neskôr bol za vandalizmus vykonaný na sfinge, popravený.

Knižnica v Alexandrii bola zničená dávno pred veľkým požiarom

Canal + España/pixabay.com

Tisíce zvitkov, ktoré zachytávali vedomosti a múdrosti sveta, bolo zničených veľkým požiarom, ktorý mal založiť Július Ceasar pri útoku na Alexandriu. V skutočnosti sa však historici sporia o to, či to bolo naozaj takto a veľká väčšina sa prikláňa k možnosti, že keď Ceasar začal obliehať Alexandriu, tak knižnica bola už v tej dobe zničená.

Hlavný dôvod úpadku bol paradoxne veľmi nezáživný. Dôvodom boli peniaze, ktoré nikto nechcel do knižnice investovať, zrušili sa štipendiá a neprichádzali zahraniční študenti, ktorí knižnicu finančne podporovali.

Trójsky kôň neexistoval

Giovanni Domenico Tiepolo

Legendu o trójskom koni, ktorým sa podarilo dobyť Tróju vymyslel Homér vo svojom diele Iliada. V skutočnosti, sa tento príbeh začal často prezentovať ako fakt po tom, ako Heinrich Schliemann našiel dôkazy o existencii Tróje, ktorá bola dovtedy považovaná aj v mnohých vedeckých kruhoch za fikciu. Tým, že sa našli o tomto meste dôkazy, sa začalo veriť aj legende o Trójskom koni.

Pozri aj: Sedem bizarných starovekých kultúr, na ktoré história zabúda

brightside.me




Komentovať (0)