Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v utorok na klimatickej konferencii OSN v Glasgowe, ktorú označila za rozhodujúcu pre budúcnosť planéty. Varovala, že politici zatiaľ nedokázali prijať účinné opatrenia, ktoré by zvrátili prehlbujúcu sa klimatickú krízu. Podľa prezidentky hrozí Zemi „nezvratná devastácia“.
Potrebujeme zmierniť následky klimatickej krízy
„Potrebujeme zintenzívniť naše úsilie znížiť emisie a zmierniť následky klimatickej krízy. Ak v tomto zlyháme, na ďalších konferenciách budeme diskutovať už len o nezvratnej devastácii našej planéty a jej biotopov,“ upozornila Čaputová a dodala, že mladá generácia tomuto problému rozumie.
Delegátov informovala, že na Slovensku sa 42 percent mladých ľudí „veľmi obáva“ klimatickej krízy a zároveň si 73 percent myslí, že ľudstvo v starostlivosti o planétu zlyhalo. Dve tretiny považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. Čaputová tiež poukázala na nedávnu štúdiu z krajín po celom svete, podľa ktorej 40 percent mladých ľudí zvažuje, či vôbec mať v dôsledku klimatickej krízy deti.
„Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky,“ vyhlásila slovenská prezidentka.
Vyjadrila sa pochvalne k snahám Európskej únie znížiť emisie o najmenej 55 percent do roku 2030 a k plánu urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Ako dodala, EÚ bude v rovnakom smerovaní pomáhať aj rozvojovým krajinám.
Výrazný pokrok Slovenska v ochrane životného prostredia
Čaputová poukázala na výrazný pokrok Slovenska v ochrane životného prostredia za uplynulé tri desaťročia. Celkové emisie Slovenska od roku 1990 poklesli o 46 percent, emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu. SR už teraz vyrába 80 percent elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 prestane používať uhlie na výrobu elektrickej energie. Celkovo 43 percent prostriedkov z plánu obnovy chce SR využiť na zelenú dopravu, priemysel a budovy.
Najvyššia slovenská predstaviteľka zdôraznila, že boj proti klimatickej kríze si vyžaduje úsilie celého sveta. „Všetci musíme prispieť svojím spravodlivým dielom vrátane tých štátov, ktorých najvyšší predstavitelia neprišli do Glasgowa. To platí aj pre oblasť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy,“ zdôraznila.
Osobne do Glasgowa neprišli napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching či ruský prezident Vladimir Putin.
V súvislosti s touto výzvou Čaputová pripomenula, že Slovensko v rokoch 2019 až 2023 zdvojnásobilo svoj dobrovoľný príspevok do Zeleného klimatického fondu.
Po dvoch dňoch prejavov prídu na rad rokovania medzi delegáciami a na záver podpis záverečnej deklarácie. Konferencia COP 26 sa oficiálne skončí 12. novembra.
Nahlásiť chybu v článku