foto: Wikimedia, Unsplash

Matej Mensatoris / / News
Prestaneme si konečne dvakrát do roka prestavovať čas?

Dnes na zasadnútí Európskeho parlamentu poslanci hlasovali za návrh uznesenia o striedané letného a zimného času. Poslanci Európskeho parlamentu odporučili Európskej komisii, aby prehodnotila smernicu o úprave letného času. V EP však vznikli dva tábory s rozdielnym názorom na túto otázku, dôkazom čoho bolo aj hlasovanie slovenských europoslancov.

Parlament zdôraznil, že ak by aj došlo k revízii smernice o úprave letného času, Únia si musí zachovať jednotný časový režim. Zrušenie alebo zachovanie striedania letného a zimného času sa musí vzťahovať na všetky členské štáty EÚ.

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH), ktorá sa v EP tejto téme dlhodobo venuje, upozornila, že podľa najnovších vedeckých štúdií striedanie času nemá nijaké pozitívne účinky na ekonomiku, ale škodí ľudskému zdraviu, spôsobuje problémy poľnohospodárstvu a vytvára viac dopravných nehôd.

„Odhady priamych a nepriamych nákladov len na zdravotné následky každoročnej zmeny času v členských štátoch EÚ sa vyšplhali na 131 miliárd eur. Takmer toľko ako ročný rozpočet na fungovanie európskych inštitúcií,“ zdôraznila.

Dodala, že nedávny výskum deviatich európskych univerzít naznačil, že zmena času spôsobuje zdravotné problémy u približne 20 percent Európanov. Patria k nim únava, ospalosť a dezorientácia, poruchy trávenia, migrény a depresie – a výnimočne aj infarkty. Ťažkosti majú i ľudia postihnutí autizmom. Neprirodzená zmena spánkového rytmu môže pôsobiť aj ako spúšťač geneticky podmienených chorôb, ako sú obezita či cukrovka.

Opačné názory predložil poslanec József Nagy (Most-Híd), ktorý vo štvrtok hlasoval proti zmenám v striedaní letného a zimného času. Upozornil, že tento systém umožní mať Slovákom o 100 dní viac so slnkom po 19.00 h a že slnečný svit je stonásobne silnejší ako umelé osvetlenie. Viac „tmavších“ dní znamená pre ľudí menej zdravého pohybu v prírode, menej športovania a aktívne stráveného voľného času po pracovnej dobe, napríklad na záhrade.

Dodal, že takéto opatrenie má aj ekonomické negatívne účinky. Znamená viac svietiť a kúriť na jar a na jeseň, pre reštaurácie a kúpaliská má podobu kratšej sezóny terás a zlý vplyv má na bezpečnosť cestnej premávky v podobe väčšieho ohrozenia chodcov a cyklistov.

„Ak zostane striedanie času, tak slnko na Slovensku bude svietiť približne 170 dni ročne aj po 19.00 h. Ak zrušíme letný čas, tak to nebude ani 100 dní,“ upozornil.

Podľa jeho slov by si Slováci v prípade zrušenia striedania času želali zachovať letný čas, aby aj v zime bolo svetlo dlhšie, avšak náš prirodzený geografický čas – podľa zaradenia do časových pásiem – je ten zimný. To by sa mohlo zmeniť, ak by sme prešli do časového pásma Bulharska a Rumunska, čo však sťaží koordináciu našich aktivít spojených so Západom – vrátane Rakúska, Česka, Poľska či Maďarska – v doprave, logistike alebo pri cestovaní.

„Všetci, ktorí by chceli zachovať letný čas aj v zime, ale nechcú patriť do rumunského časového pásma, by mali tvrdo bojovať za zachovanie striedania časov,“ odkázal Nagy.

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) pripomenula, že striedanie letného a zimného času má dlhú tradíciu a v žiadnom prípade nejde o „bruselský výmysel“. Na území Slovenska sa striedanie času objavilo už v priebehu prvej svetovej vojny a k pravidelnému striedaniu letného a zimného času došlo v roku 1979.

„Európska únia tento proces prostredníctvom svojich predpisov len harmonizuje – tak, aby nevznikal chaos a všetky členské štáty sa mohli riadiť spoločnými pravidlami,“ vysvetlila.

Podľa nej ak v minulosti bola dôvodom zavedenia tejto zmeny snaha o úsporu energie a čo najväčšie využitie slnečného svetla, v súčasnosti je situácia iná a prevládajú obavy, že zmeny súvisiace so striedaním času môžu mať negatívny dopad na ľudský biorytmus a zdravie. Pôvodné zámery so šetrením energie vzhľadom na pokrok v tejto oblasti už nie sú veľmi relevantné.

„Sama som signatárkou iniciatívy, ktorá požaduje od Európskej komisie začiatok prípravy legislatívy na zrušenie striedania času,“ priznala Beňová.

Pozri aj: Ukazujú čas 23:58. Hodiny konca sveta posunuli vedci najbližšie k polnoci od roku 1953

TASR
Komentovať (0)