Adriel Sandersová v roku 2017 zarábala 286-tisíc dolárov ročne. Mala rozbehnutý život, lukratívnu kariéru a byt v americkom Washingtone D.C. Napriek tomu nebola šťastná. A keď s bratmi vyrazila na výlet do Paríža, všetko vraj do seba zapadlo ako kúsky skladačky. „Toto je tvoj domov. Tu máš stráviť zvyšok svojho života,“ opisuje dnes 41-ročná žena pocit, ktorý ju v Európe premkol.
Po viacerých návštevách sa Adriel v roku 2019 definitívne rozhodla zanechať svoj dovtedajší život a presťahovať sa. V rozhovore pre CNBC prezrádza, že na začiatku roka 2020 už podnikala konkrétne kroky – ukončila nájomnú zmluvu a začala si vybavovať víza.
Do Francúzska dorazila deň pred začiatkom pandemického lockdownu a uzatvorením hraníc. Mesto bolo prázdne a tiché ako z dystopického filmu. No podľa Adriel to malo aj výhodu: „Všetci sme prežívali chaos. Bolo upokojujúce vedieť, že v tom nie som sama – zmätení boli aj všetci ostatní.“
2 196 eur mesačne za prázdny byt
Najprv bývala v krátkodobých prenájmoch. Neskôr si prenajala garsónku za 1 550 eur mesačne, kde zotrvala dva roky. Keď sa zmluva chýlila ku koncu, len dva dni pred jej vypršaním našla ponuku na dvojizbový byt za 1 980 eur mesačne. Dnes za ten istý byt platí už 2 196 eur.
Byt okrem toho nebol ani zariadený – musela si kúpiť úplne všetko, vrátane kuchynskej linky, práčky či sporáka. Na základné vybavenie minula približne 4 320 eur, ďalších 8 600 eur investovala, aby sa v byte cítila „ako doma“. Býva v ňom už vyše troch rokov a plánuje, že jej ďalším krokom bude kúpa vlastného bývania. O kúpe bytu uvažovala už pred dvomi rokmi, no ceny ju odradili.
„Mám priateľov, ktorí si nedávno kúpili nehnuteľnosť v Paríži, a to ma znova motivovalo. Nájsť to pravé miesto nebude ľahké, ale nájom ma vyčerpáva. Zúfalo potrebujem viac priestoru – a chcem si kúpiť psa.“
O životných nákladoch sa rozhovorila na svojom YouTube kanáli. Spomína, koľko stojí bežná večera, návšteva kaviarne či nákup potravín, a opisuje, že za 10 kusov vajíčok dáte dnes pokojne aj 4,50 €.
Sníva o tom, že okrem bývania v Paríži si raz zaobstará aj dom na vidieku. „Nemyslím si, že je fér, aby pes ako zlatý retriever žil niekde, kde nemá ani dvor. To je môj ďalší sen,“ dodáva.
Napriek všetkým ťažkostiam tvrdí, že by svoj nový život za Atlantikom nikdy nevymenila. „Nedokážem tam (v Spojených štátoch) žiť. Nedokážem fungovať. Nedokážem sa vrátiť do korporátnej Ameriky, kde musím každých päť sekúnd premýšľať, čo môžem a nemôžem povedať. Jediné, čo ľutujem, je, že som nenašla odvahu skôr – a neodišla už počas prvého semestra na právnickej fakulte. Dnes by som si buď zvolila inú školu, alebo iný odbor než biznis. Niečo, čo by mi otvorilo širší svet možností.“
Nahlásiť chybu v článku