Vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou sa dostali do ďalšieho napätého bodu. Spor, ktorý sa týka hodnotenia historickej úlohy Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), už neostáva len pri ostrých vyhláseniach politikov. Najnovšie vedie aj k vracaniu štátnych vyznamenaní a k vzájomným obvineniam, pričom do konfliktu sa zapojili predstavitelia oboch krajín na najvyššej úrovni.
Podľa agentúry DPA sa najnovšie rozhodol vzdať poľského vyznamenania aj šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov. Nasledoval tak ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu a reagoval na rozhodnutie poľského prezidenta Karola Nawrockého odobrať ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Spor navyše eskaluje len niekoľko dní pred významnou konferenciou o obnove Ukrajiny, ktorá sa uskutoční v Poľsku.
Budanov reaguje na rozhodnutie poľského prezidenta
Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov v sobotu na platforme Telegram napísal, že sa rozhodol nasledovať príklad šéfa diplomacie svojej krajiny Andrija Sybihu a vzdá sa Dôstojníckeho kríža Radu za zásluhy Poľskej republiky, ktorý mu bol udelený minulý rok. Tento krok súvisí s aktuálne prebiehajúcim historickým sporom medzi Poľskom a Ukrajinou, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Budanov sa vyznamenania vzdá v reakcii na rozhodnutie poľského prezidenta Karola Nawrockého, ktorý sa rozhodol odobrať svojmu ukrajinskému náprotivku Volodymyrovi Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bielej orlice.
Nawrocki tak reagoval na rozhodnutie Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), ktorá počas druhej svetovej vojny spáchala mnoho násilností. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha odsúdil rozhodnutie Nawrockého a oznámil, že vráti svoje vyznamenanie, ktoré mu udelilo Poľsko.
Spor sa týka odkazu Ukrajinskej povstaleckej armády
Zelenskyj v máji prijal dekrét, ktorým uznal UPA za „hrdinov“. Zatiaľ čo Ukrajina túto skupinu považuje za hnutie protisovietskeho odporu, Poľsko jej pripisuje zodpovednosť za Volynský masaker, deportácie Židov a násilnosti, v ktorých pokračovala v juhovýchodnom Poľsku, na severovýchodnom Slovensku a na západnej Ukrajine aj po skončení druhej svetovej vojny. V piatok Nawrocki povedal, že rozhodnutie ukrajinského prezidenta zasahuje do ukrajinsko-poľského priateľstva, ktoré je budované dlhé roky
Budanov vo svojom príspevku označil konanie poľského prezidenta Nawrockého za „nepriateľské gesto voči ukrajinskému ľudu a dar pre agresorské Rusko“.
Poľský premiér Donald Tusk predtým v tejto súvislosti vyzval oboch prezidentov k maximálnej zdržanlivosti, pripomína DPA. „Konflikt medzi Poľskom a Ukrajinou je zdrojom radosti pre (ruského prezidenta Vladimira) Putina a šokom pre našich spojencov,“ napísal Tusk v piatok na sociálnej sieti X.
Spor eskaloval pred konferenciou o obnove Ukrajiny
Spor eskaloval necelý týždeň pred dôležitou konferenciou o obnove Ukrajiny, ktorá sa má konať v poľskom prístavnom meste Gdansk. Prezident Zelenskyj dostal v roku 2023 najvyššie poľské štátne vyznamenanie od Nawrockého predchodcu Andrzeja Dudu. Ocenenie malo vtedy podčiarknuť hlboké priateľstvo medzi Poľskom a Ukrajinou v ich spoločnom boji proti ruskej agresii.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine kritizoval Britániu, Francúzsko a Nemecko za to, že nepozývajú Poľsko na stretnutia zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Šéf poľskej diplomacie trvá na tom, že Varšava by mala sedieť za rokovacím stolom. TASR o tom píše podľa sobotňajšej správy agentúry DPA.
„V oblasti Európskej únie medzi Čiernym, Baltským a Jadranským morom žije 120 miliónov ľudí; spolu so Škandináviou sa tento počet zvyšuje na 150 miliónov ľudí, ktorí sú vystavení oveľa priamejšej hrozbe ruskej agresie než Nemecko,“ uviedol Sikorski vo svojom vyjadrení pre nemecké noviny, ktoré má DPA vopred k dispozícii. „Sme susedmi Ruska aj Ukrajiny, vy v Nemecku nie ste,“ zdôraznil.
Európski lídri sa nezhodli na kontakte s Ruskom
Šéf poľskej diplomacie tiež pripomenul, že cez Poľsko neustále prechádzajú dodávky zbraní určených pre Ukrajinu. Varšava podľa neho znáša riziká s tým spojené, a preto očakáva, že bude mať slovo pri rokovaniach.
V súvislosti s debatou o nadviazaní kontaktov s Ruskom Sikorski navrhol, „aby sa išlo podľa postupu stanoveného v zmluvách EÚ, napríklad prostredníctvom predsedu Európskej rady.“ Ako alternatívu uviedol vytvoriť „koalíciu ochotných“, ktorá by zastupovala svetadiel pri rokovaniach.
Európski lídri sa na tohtotýždňovom zasadnutí Európskej rady nezhodli na tom, či nadviazať kontakty s Ruskom. Komunikáciu s Moskvou krátko predtým iniciovala kancelária predsedu Európskej rady Antónia Costu. Podľa zistení DPA išlo o dva telefonáty, ktoré uskutočnil šéf Costovej kancelárie Pedro Lourtie. Týkali sa otvorenia diplomatických kanálov, ale bez akejkoľvek obsahovej výmeny názorov a bez rokovaní.
S iniciatívou zo strany Costovho úradu na samite v Bruseli vyjadril nesúhlas nemecký kancelár Friedrich Merz aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Kritizovali to aj pobaltské štáty. Veľká časť lídrov však Costov postup podporila.
Nahlásiť chybu v článku