Horúce letné dni každoročne lákajú tisíce ľudí k jazerám, riekam či vodným nádržiam. Miesta určené na oddych sa však počas leta neraz stávajú dejiskom tragických udalostí, pri ktorých vyhasínajú ľudské životy. K ďalšiemu takémuto prípadu došlo v utorok popoludní v Bratislave, kde pri ostrove Sihoť našli telo ženy bez známok života.
správy od nás budete mať ako prví.
V utorok (4. 8.) krátko pred 16.00 h prijala polícia oznam o náleze tela ženy bez známok života na dne stojacej vody karloveského ramena pri ostrove Sihoť v Bratislave. Po príchode hliadok na miesto bolo zistené, že ide o 46-ročnú ženu, ktorej sa ani snahou privolanej rýchlej zdravotnej pomoci nepodarilo pomôcť.
Lekár skonštatoval smrť
Hasiči priblížili, že ženu vyhľadávali z brehu, z plavidla a tiež prostredníctvom dronu s termokamerou. Napokon ju objavila privolaná hasičská potápačská skupina v hĺbke približne 2,5 metra pod hladinou. „Po vytiahnutí na breh začali hasiči a zdravotnícki záchranári s vykonávaním kardiopulmonálnej resuscitácie, ktorá bola neúspešná a privolaný lekár konštatoval exitus,“ uviedol pre TASR hovorca bratislavských krajských hasičov Štefan Koči.
TASR o tom informovala hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Silvia Šimková. „Privolaný obhliadajúci lekár nariadil vykonanie súdno-lekárskej pitvy. Predmetná udalosť je v štádiu vyšetrovania a bližšie informácie poskytneme, keď to procesná situácia umožní,“ spresnila Šimková.
Tragédia sa môže stať veľmi rýchlo
Ako uviedol Slovenský Červený kríž (SČK) na sociálnej sieti, utopenie býva veľmi rýchle. Hladina sa za topiacim človekom uzavrie približne za 20 až 60 sekúnd. Podľa polície patrí medzi najčastejšie príčiny tragédií precenenie vlastných plaveckých schopností, vstup do vody pod vplyvom alkoholu, náhle zdravotné komplikácie či teplotný šok po skoku do studenej vody. Polícia odporúča kúpať sa len na vyhradených a ideálne strážených miestach, do vody vstupovať postupne.
SČK tiež upozorňuje, že vo filmoch je topenie sa často zobrazované veľmi dramaticky – postavy plávajú so zanárajúcou sa hlavou pod vodu a zúfalo kričia o pomoc. No pohyb topiaceho sa prakticky nemá nič spoločné s plávaním. „Vyzerá skôr, akoby liezol vo vode po imaginárnom rebríku. Hlavu má v záklone s ústami na úrovni hladiny a pretože lapá po dychu, nemôže volať o pomoc,“ ozrejmil.
Následne sa nad ním zavrie hladina. „Zo začiatku sa snaží pod vodou zadržať dych čo najdlhšie, no dokáže to maximálne pár desiatok sekúnd. Stále sa aktívne pohybuje. Potom vdýchne menšie množstvo vody, rozkašle sa a vdýchne vodu znova,“ doplnil.
Nahlásiť chybu v článku