Od jadrových testov USA v Tichom oceáne prešlo už viac ako polstoročie. Napriek tomu vedci na Antarktíde objavili stopy rádioaktívneho izotopu, ktorý sa neustále uvoľňuje z ľadovej pokrývky do atmosféry Zeme.
Po testovaní jadrových zbraní Spojenými štátmi americkými v oblasti Tichého oceánu v 50. a 60. rokoch sa rádioaktívne izotopy šírili naprieč rozsiahlym územím. Časť z nich sa dostala aj na Antarktídu, kde sa izotopy uložili do ľadu na dlhé desaťročia. A kým hodnoty všetkých izotopov sa už v 21. storočí vrátili do normálu, z antarktického ľadu sa podľa štúdie vedcov publikovanej v časopise Journal of Geophysical Research dodnes uvoľňuje rádioaktívny chlór-36.
Chlór-36 sa vyskytuje v prírode bežne, vedci ho pritom často využívajú využívajú pri výskume veku ľadovej pokrývky v oblastiach pólov. Prirodzene vzniká napríklad pri reakcii argónu s kozmickými lúčmi v atmosfére, neprirodzene pri jadrovom výbuchu, keď neutróny reagujú s chlórom v morskej vode. Práve takto v 50. a 60. rokoch 20. storočia človek vyprodukoval veľké množstvo tohto a iných rádioaktívnych izotopov, ktoré sa dostali do stratosféry a následne putovali po celej planéte. Medzi najznámejšie jadrové testy z tohto obdobia patrí nepochybne Castle Bravo.
Pátranie po rádioaktívnom izotope prebiehalo v oblasti ruskej výskumnej stanice Vostok vo východnej Antarktíde. Vedci merania porovnávali so vzorkami zo 1400 km vzdialenej oblasti Talos Dome. Obe miesta sa od seba odlišujú najmä množstvom priemerných snehových zrážok. Kým stanica Vostok leží v „suchej“ oblasti, v Talos Dome je každoročne bohatá snehová nádielka.
Kým v Talos Dome množstvo chlóru-36 postupne klesalo, v ľade neďaleko stanice Vostok sa stále nachádza zvýšené množstvo rádioaktívneho izotopu. Podľa vedcov sa chlór-36 vo východnej Antarktíde neuvoľňuje len do atmosféry, ale pohybuje sa aj v ľadových vrstvách, čo naznačuje, že je oveľa mobilnejší, ako si vedci doposiaľ mysleli.
Množstvo chlóru-36, ktoré sa do atmosféry uvoľňuje v oblasti ruskej výskumnej stanice Vostok nemá podľa vedcov žiadny vplyv na životné prostredie. Napriek tomu je objav pre výskumníkov fascinujúci. Veria, že štúdiom rádioaktívneho izotopu dokážu zdokonaliť technológiu datovania ľadu, vďaka čomu by mohli odhaliť nové a doposiaľ nepoznané tajomstvá z minulosti zaľadnených oblastí ako aj nové skutočnosti z klimatickej histórie našej planéty. Ako informuje Americká únia geofyzikov, v najbližšom období chcú v okolí Vostoku začať vŕtať do 1,5 milióna rokov starého ľadu a pustiť sa do skúmania izotopu.
Nahlásiť chybu v článku