Vedci vyvolali sneženie v oblakoch, z ktorých by inak zrážky nepadli. Prvýkrát tak zmerali ovládanie počasia

Ľudstvo chce už od nepamäti získať kontrolu nad počasím. Dnes ju však potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Jedným z dôsledkov klimatickej zmeny je totiž aj sucho v regiónoch, ktoré obývajú desiatky či stovky miliónov ľudí. Ak sa nič nezmení, voda sa môže stať v budúcnosti jedným z najcennejších artiklov na trhu. Ale čo, ak by sme dokázali vyvolávať dážď presne tam, kde to aktuálne potrebujeme?

Vedci z celého sveta sa už niekoľko rokov zaoberajú myšlienkou vyvolávania umelého dažďa. Ten teda nie je až tak umelý, s použitím jodidu strieborného totiž dokážeme v oblakoch zvýšiť kondenzáciu vodných pár. To by malo viesť k zvýšenému množstvu zrážok. A síce sa takouto myšlienkou už zaoberali vedci z rôznych regiónov, nie je isté, nakoľko tento proces skutočne pomáha. Prvý kvantitatívny výskum prichádza až teraz po experimente v Spojených štátoch amerických, informuje v tlačovej správe univerzita v štáte Wyoming.

Experimenty s počasím

S myšlienkou umelého zvyšovania množstva vodnej pary v atmosfére sa už v minulosti pohrávali vedecké tímy v Číne, v Južnej Kórei, ale napríklad aj na Blízkom východe. V zozname, samozrejme, nemôžu chýbať ani odborníci z univerzít v Spojených štátoch amerických. Sucho už dnes ohrozuje viaceré regióny sveta, v budúcnosti by tak mohlo ohroziť nielen dodávky vody pre milióny obyvateľov planéty, ale aj potravinovú sebestačnosť jednotlivých krajín.

Napriek viacerým výskumom nebolo ešte donedávna jasné, či je metóda s využitím jodidu strieborného skutočne účinná. Odpoveď vôbec po prvýkrát poskytujú vo svojom novom výskume vedci z viacerých amerických univerzít. Zrážky sa im počas zaujímavého experimentu podarilo vyvolať na území štátov Idaho a Colorado, ktoré sú pravidelne zasahované intenzívnymi obdobiami sucha.

Vedci z univerzít v štátoch Colorado, Illinois a Wyoming sa spojili, aby vôbec po prvýkrát kvantitatívne určili úspešnosť metódy zvyšovania kondenzácie vodnej pary v oblakoch s použitím jodidu strieborného. Ich projekt sa nazýva SNOWIE a jeho výsledky publikovali koncom februára vo vedeckom časopise PNAS.

Let it snow! 🌨 For the first time, researchers have used radar and other tools to accurately measure the volume of snow produced through cloud seeding. https://t.co/2bSk63GWl3 pic.twitter.com/ozeGmPbIPX

— CU Boulder (@CUBoulder) March 4, 2020

282 olympijských bazénov

Výskumný tím si najskôr v suchej oblasti vytipoval vhodnú oblačnosť. Kľúčové bolo, aby jodid strieborný vypúšťali do oblakov, ktoré by prirodzene žiadne zrážky nepriniesli. Vedci tak najskôr preskúmali oblačnosť a až potom s pomocou lietadiel v oblakoch vypúšťali chemickú zlúčeninu. Tá zvýšila kondenzáciu vodných pár a za pár hodín boli zrážky realitou. Vedci ich množstvo zmerali s pomocou meteorologických radarov.

SNOWIE from CU Boulder Strategic Relations on Vimeo.

Na ploche 2 330 km² padlo vďaka umelému zásahu do oblačnosti v priemere 0,1 milimetra zrážok. Voda, ktorú sa v podobe snehu vedcom podarilo vytvoriť, by spoločne zaplnila 282 olympijských bazénov (plavecký bazén s dĺžkou 50 metrov). Množstvo zrážok teda nie je veľmi vysoké, ak by však do oblačnosti výskumníci nezasiahli, nedočkali by sa žiadneho sneženia.

Vedci sú so svojimi závermi ale stále opatrní. Počasie je mimoriadne premenlivé, navyše sa podmienky región od regiónu líšia. Historicky prvý kvantitatívny výskum im však poskytuje odrazový mostík pre ďalšie skúmanie efektivity metódy s použitím jodidu strieborného. Projekt SNOWIE by výskumníci v najbližších rokoch chceli premiestniť do ďalších amerických štátov, aby metódu umelého vyvolávania zrážok mohli otestovať v rôznych klimatických podmienkach.

Pozri aj:

Vedci objavili prvý organizmus na našej Zemi, ktorý k životu nepotrebuje kyslík