Foto: Ghedoghedo, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons / BazzaDaRambler, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Ambíciou vedcov nie je vytvoriť iba niekoľko jedincov, ale tisíce geneticky rôznorodých dodov.

Oživovanie vyhynutých živočíšnych druhov je, zdá sa, trendom posledných rokov. Po viacerých úspešných či menej úspešných príbehoch tu máme ďalší, ktorý chce oživiť ikonického operenca dronta nelietavého, známejšieho ako dodo.

Odkedy v 17. storočí dodo vyhynul, stal sa akýmsi symbolom pre tieto druhy, ktoré v dôsledku človeka vyhynuli. Teraz sa však objavila nádej, že tento vták by sa mohol vrátiť na ostrov Maurícius, odkiaľ pôvodne pochádzal. Biotechnologická spoločnosť Colossal Biosciences totiž oznámila významný pokrok v projekte oživenia tohto druhu, píše The Guardian, na základe informácii CNN.

Ešte si počkáme

Vedci dokázali vypestovať tzv. zárodočné bunky holubov, ktoré sú základom pre tvorbu vajíčok a spermií. Keďže dodo patril do čeľade holubovitých, ide podľa odborníkov o kľúčový krok k jeho návratu po viac než troch storočiach. Firma zároveň pracuje s geneticky upravenými sliepkami, ktoré majú slúžiť ako náhradné „nositeľky“ buniek od príbuzných vtákov – nikobarských holubov. Po ďalších úpravách by mali produkovať mláďatá pripomínajúce pôvodného doda.

Šéf spoločnosti Ben Lamm odhaduje, že prvé vtáky by mohli vzniknúť v horizonte piatich až siedmich rokov. Ambíciou však nie je vytvoriť iba niekoľko jedincov, ale tisíce geneticky rôznorodých dodov, ktoré by sa mohli vrátiť do voľnej prírody na bezpečných lokalitách, bez potkanov a iných predátorov.

Foto: BazzaDaRambler, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Príbeh dodov je pritom dobre známy. Žili na ostrove bez prirodzených nepriateľov, no príchod Európanov spôsobil ich rýchle vyhubenie. Posledné vierohodné pozorovanie pochádza z roku 1662.

Projekt však vyvoláva aj obavy. Odborníci upozorňujú, že nie je jasné, či sa podarí vytvoriť vtáka naozaj zhodného s historickým dodom, a pýtajú sa, ako bude zapadať do ekosystému poznačeného zmenou klímy a ľudskou činnosťou.

Kritici tiež varujú, že snahy o oživenie vyhynutých druhov môžu odpútať pozornosť od ochrany tých, ktoré dnes reálne bojujú o prežitie. Napriek pochybnostiam firma pokračuje a teší sa aj záujmu investorov z radov celebrít. Colossal sa prezentuje ako pionier v oblasti genómového inžinierstva a tvrdí, že jeho výskum môže pomôcť nielen vrátiť doda, ale aj inšpirovať ľudí k väčšiemu záujmu o vedu a ochranu prírody.

Minuloročný úspech

Podobný úspech, tentoraz však s reálnymi výsledkami, sa podaril vedcom zo spomínanej spoločnosti už minulý rok, kedy dokázali oživiť vyhynutého pravlka. Na vytvorenie mláďat získali vedci DNA z dvoch fosílií pravlka obrovského – z 13 000 rokov starého zuba objaveného v štáte Ohio a zo 72 000 rokov starej kosti vnútorného ucha, ktorú našli v Idahu.

Foto: TASR/AP

Na základe tejto DNA následne zostavili čiastočný genóm pradávnej šelmy, ktorý potom porovnali s genómami najbližších žijúcich príbuzných pravlka obrovského vrátane vlkov, šakalov a líšok. Samci Romulus a Remus a samička Khaleesi boli privedení na svet prostredníctvom sučiek domácich psov ako náhradných matiek uplynulú jeseň, respektíve v zime.

Mnohí experti však zároveň tvrdia, že jazyk, ktorým spoločnosť Colossal opisuje svoj počin, je zavádzajúci. „To, čo vytvorila, je vlk dravý s charakteristikami podobnými pravlkom obrovským,“ povedal jeden z vedúcich Otažského paleogenetického laboratória Nic Rawlence. Výsledkom úsilia Colossal tak podľa neho nie je vyhynutý pravlk, ale akýsi hybrid.

Uložiť článok

Najnovšie články