„V momente, keď sme uvideli radarogram Sol 909 (jeden slnečný deň na Marse), uvedomili sme si, že táto jednotka je pre radar transparentnejšia než ostatné,“ uviedla geomikrobiologička Emily Cardarelli v rozhovore pre Science Alert.
„Pozorovanie radarogramu Sol 1052 bolo obzvlášť vzrušujúce, pretože sme začali vidieť zložité útvary v hĺbke, aké sme predtým nepoznali.“
Dáta z prístroja RIMFAX odhalili vrstvy hornín, ktoré sa v podzemí ukladajú v šikmých líniách. Takéto štruktúry sú na Zemi typické pre sedimenty, ktoré vznikajú pri prúdení vody do rozsiahlych paniev. Vedci identifikovali aj lalokovité a kanálové útvary, ktoré sú charakteristické pre prostredie, ktoré formuje voda. Objavili brázdy, zadné sedlá aj pochované balvany.
„Ide o bežné znaky vývoja riečnych systémov. Ich zachovanie však nie je samozrejmosťou, keďže riečne prostredie je veľmi dynamické,“ dopĺňa Cardarelli.
Pradávny deltový systém existoval v období pred 4,2 až 3,7 miliardami rokov
Kombinácia meraní naprieč celou trasou sondy Perseverance umožnila vedcom zrekonštruovať oveľa hlbšiu štruktúru sedimentov. Výsledky naznačujú, že okraj tohto ložiska mohol dosahovať hrúbku až 90 metrov. Všetko tak nasvedčuje tomu, že v oblasti krátera Jezero existoval pradávny deltový systém už približne pred 4,2 až 3,7 miliardami rokov.
„Odhadujeme, že jednotka Margin má skutočnú hrúbku, respektíve vertikálny rozsah, najmenej 85 až 90 metrov,“ uviedla vedkyňa.
Objav naznačuje, že voda na Marse tiekla oveľa dlhšie, než by sa dalo usudzovať len zo samotného povrchu. Toto zistenie je kľúčové a výrazne mení naše chápanie minulých podmienok na planéte, najmä pokiaľ ide o jej potenciálnu obývateľnosť.
„RIMFAX odhaľuje rozsiahlejší fluviálny systém (prostredie formované tečúcou vodou), než aký bolo možné pozorovať z obežnej dráhy, a naznačuje dlhšie obdobie ukladania sedimentov, zmien vodného prostredia a existencie obývateľných podmienok v oblasti krátera Jezero, než sa doteraz predpokladalo,“ uzatvára Cardarelli.
Nahlásiť chybu v článku