Foto: Jack W. Aeby, July 16, 1945, Civilian worker at Los Alamos laboratory, working under the aegis of the Manhattan Project. / Public domain, SITA

Prvý test jadrovej zbrane vykonali pred 75 rokmi v Novom Mexiku.

Druhá svetové vojna v Európe skončila, bojovalo sa už len v Pacifiku. Japonsko viedlo dávno prehratú vojnu so Spojenými štátmi americkými. Do Tokia sa však nedalo napochodovať tak ako do Berlína, Japoncov bolo treba poraziť inak. Demoralizovať, ukázať, že už jednoducho nemajú žiadnu šancu. Spojené štáty americké to 16. júla ukázali celému svetu. V púšti v štáte Nové Mexiko úspešne odpálili prvú jadrovú bombu. A celkom zmenili chod dejín na najbližšie desaťročia.

Američania to nemohli urobiť lepšie, ani keby sa snažili ešte viac. A to sa nesnažili málo. V závere druhej svetovej vojny svetu ukázali, že práve USA vyjdú z hrozivého konfliktu ako najväčší vojenský, ekonomický a technologický víťaz. Mohol to byť aj Sovietsky zväz, ale 16. júla 1945 bolo definitívne rozhodnuté. Je presne 5 hodín 29 minút a 21 sekúnd ráno. Spojené štáty americké úspešným testom Trinity odštartovali atómovú éru ľudstva.

Projekt Manhattan

Test Trinity bol vyvrcholením amerického výskumného projektu Manhattan, ktorého cieľom bolo skonštruovať ničivú zbraň v podobe atómovej bomby. Zbraň s takými dôsledkami, že už len fakt o jej existencii v arzenáli krajiny znamenal bezprecedentnú hrozbu pre jej nepriateľov. Nemecko sa nad vývojom takejto zbrane zamýšľalo už pred vojnou, keď sa informácia dostala aj vďaka Albertovi Einsteinovi do USA, začalo sa s výskumom aj v zámorí.

Určiť, kedy presne projekt Manhattan začal, nie je celkom jednoduché. Americký prezident Franklin D. Roosevelt projekt oficiálne schválil v januári 1942, v USA už predtým existovali výskumy zaoberajúce sa myšlienkou využitia štiepenia jadra atómu na vojenské účely. Projekt Manhattan sa stal veľmi rýchlo strategicky jedným z najdôležitejších vojenských výskumov v USA.

Test Trinity, Foto: Jack W. Aeby, July 16, 1945, Civilian worker at Los Alamos laboratory, working under the aegis of the Manhattan Project. / Public domain

Podľa odhadov sa na vývoji atómovej bomby podieľalo spoločne približne 130-tisíc ľudí. Ďalších viac ako 600-tisíc sa na vývoji zbrane podieľalo nepriamo, pričom nemali tušenie, že ich práca súvisí s vývojom nukleárnej zbrane. Náklady projektu Manhattan sa vyšplhali cez 2,2 miliardy amerických dolárov, čo by v súčasnosti predstavovalo viac ako 26 miliárd USD. Američania pre projekt Manhattan vybudovali ohromujúcu infraštruktúru. Plutónium získavali v Hanforde, obrovskej nukleárnej továrni, kde neskôr vyrobili rádioaktívny materiál pre viac ako 60-tisíc jadrových zbraní. Urán zas obohacovali v komplexe K-25. Ten bol s rozlohou viac ako 150-tisíc m2 a objemom cez 2 750 000 m3 v tom čase najväčšou budovou sveta.

Komplex K-25, foto: James E. Westcott, official US Army Manhattan Project photographer / Public domain

Američanom sa nakoniec vývoj jadrovej zbrane podaril, pred jej vojenským použitím však bolo potrebné urobiť posledný test jej explózie. Test bol naplánovaný na júl 1945, atómová bomba mala vybuchnúť hlboko v púšti v Novom Mexiku. Test Trinity nakoniec urýchlil úradujúci prezident Truman, ktorý chcel, aby USA odpálili jadrovú bombu ešte pred začatím spojeneckej konferencie v Postupime, kde sa malo rokovať o rozdelení Nemecka a usporiadanie Európy.

 O 5:29:21

Dňom D sa tak stal 16. júl. V skorých ranných hodinách Američania presne o 5:29:21 odpálili prvú nukleárnu bombu v histórii. Explózia bola ekvivalentná 20 kiloton TNT, záblesk bol porovnateľný so svietivosťou viac než tisícky sĺnk. Výbuch zanechal kráter s priemerom viac ako 9 metrov a hĺbkou 1,5 metra. Na mieste explózie sa teplota vyšplhala na 4000 °C, v okruhu niekoľkých stoviek metrov sa púštny piesok roztavil na hmotu, ktorú neskôr nazvali trinitit.

Test Trinity, Foto: SITA

Trvalo 16 sekúnd kým pozorovatelia vzdialení 40 km pocítili teplo, ktoré neskôr opísali podobné tomu z rozohriatej rúry. Tlakovú vlnu bolo možné cítiť v okruhu 160 km, ikonický jadrový hríb vystúpil do výšky 12 kilometrov. Test Trinity sledovalo na vlastné oči 425 ľudí.

Test Trinity, Foto: SITA

Od prvého úspešného testu nukleárnej zbrane k jej prvému použitiu prešlo len 21 dní. Ráno o 8:15 USA zhodili bombu Little Boy na japonské mesto Hirošima. Jadrový útok si podľa odhadov vyžiadal približne 140-tisíc životov. O tri dni na to Američania zhodili bombu Fat Man na mesto Nagasaki, kde zabili ďalších 70-tisíc ľudí. USA vojnu vyhrali, vyhrali aj jadrové preteky a udali tempo novému atómovému veku. Nukleárnou zbraňou odvtedy už nikto neútočil.

Vľavo atómový hríb nad Hirošimoou, vpravo nad Nagasaki, Foto: George R. Caron / Public domain

Jadrové mocnosti

Trinity bol prvým americkým testom jadrovej zbrane, zďaleka však nie posledným. Po ukončení druhej svetovej vojny sa bipolárne rozdelený svet pustil do jadrového zbrojenia. Sovietsky zväz, ktorý bol najväčším vyzývateľom USA, vykonal prvý úspešný test jadrovej zbrane v roku 1949. Jadrovú zbrane nakoniec vyvinulo mimo USA a ZSSR ďalších minimálne 6 krajín a to Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Severná Kórea. Izrael vývoj jadrovej bomby nikdy nepriznal, predpokladá sa však, že krajina vlastní nukleárny arzenál.

Celosvetovo bolo od 16. júla 1945 vykonaných viac ako 2 000 testov jadrových zbraní, pričom viac ako 1 000 pripadá na USA. Ďalších viac ako 700 jadrových testov vykonal Sovietsky zväz, ktorý v roku 1961 odpálil aj najväčšiu jadrovú bombu v histórii. ZSSR vykonalo posledný jadrový test v roku 1990, USA v roku 1992. V roku 1996 jadrové mocnosti podpísali zákaz ďalších testov, India a Pakistan, ktoré dohodu nepodpísali, jadrové testy vykonali ešte v roku 1998. A keď si už konečne myslel, že s testovaním jadrových zbraní je koniec, prišla Severná Kórea. Jadrovú zbraň testovali naposledy v roku 2017.

U.S. Department of Energy, Atomic Heritage Foundation, Comprehensive nuclear-test-ban treaty organisation, SME, Idnes, Denník N, ww2classroom.org
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )