Foto: SITA/AP

Americký prezident odmieta účasť vojakov v konflikte, no ponúka Ukrajine iné formy pomoci.

Americký prezident Donald Trump v utorok vylúčil vyslanie amerických vojakov na pomoc s presadzovaním možnej mierovej dohody na Ukrajine. Informovala o tom spravodajská televízia CNN, ktorá pripomenula, že Trump pritom ešte v pondelok pripustil, že by o tomto variante mohol uvažovať.

Píše o tom TASR. V utorok Trump uviedol, že súčasťou bezpečnostných záruk pre Ukrajinu by mohla byť letecká podpora USA a nasadenie európskych jednotiek. V rozhovore pre Fox News povedal, že Európania „sú pripravení vyslať vojakov“ a on je „pripravený pomôcť“, a to aj vyslaním leteckej podpory.

Európa ako prvá línia obrany

Trump zároveň zopakoval, že európske krajiny sú „prvou líniou obrany“ proti ruskej agresii na Ukrajine, a dodal, že USA budú tiež zohrávať úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti regiónu. Aj hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v utorok na brífingu uviedla, že Trump nateraz „definitívne“ vylúčil iba prítomnosť amerických vojakov v priamo v teréne. Dodala, že existujú aj iné spôsoby, ako zaistiť obranu Ukrajiny.

Biely dom v utorok súčasne odmietol špekulácie, že Trump zmenil svoj postoj k mierovým rokovaniam o Ukrajine pod vplyvom ruského prezidenta Vladimira Putina. Kým ešte pred ich schôdzkou Trump avizoval ako ďalší krok trilaterálne stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Putinom, po rokovaniach oznámil, že najskôr sa má uskutočniť bilaterálne stretnutie lídrov z Moskvy a Kyjeva.

Rozhovory o bezpečnostných zárukách pokračujú

Hovorkyňa Bieleho domu uviedla, že Trump hovoril s oboma prezidentmi a obaja vyjadrili ochotu sadnúť si za spoločný stôl. „Náš bezpečnostný tím bude pomáhať obom krajinám s prípravou. Prezident (Trump) vždy zdôrazňoval, že existujú oblasti, ktoré si musia vyriešiť Rusko a Ukrajina medzi sebou. Preto je otvorený ich priamej diplomacii,“ citovala Leavittovú agentúra Reuters.

Foto: SITA

Podľa nemenovaného predstaviteľa rozhovory o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a ich konkrétnej podobe po pondelkových kľúčových rokovaniach v Bielom dome ďalej pokračujú. Zahraniční lídri chcú vedieť, aké zdroje sú USA ochotné poskytnúť, aby po dosiahnutí dohody s Ukrajinou Rusko nemohlo získať čas na opätovné preskupenie svojich armádnych jednotiek a ďalšiu ofenzívu.

Televízia Sky News pripomenula, že Trump bol zvolený za prezidenta USA aj na základe svojho prísľubu, že americkí vojaci sa nebudú zapájať do zahraničných konfliktov. Niektorí členovia jeho administratívy presadzujú aj výrazné zníženie americkej angažovanosti vo vojne na Ukrajine.

Putin a Zelenskyj by sa mali stretnúť bilaterálne

Biely dom plánuje uskutočniť trojstranné stretnutie prezidentov Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov v Budapešti. Informuje o tom portál Politico s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z Trumpovej vlády a ďalších osôb blízkych vládnym predstaviteľom. Podobnú informáciu v utorok priniesol aj denník Guardian.

Donald Trump v pondelok večer na sociálnych sieťach napísal, že zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a začal plánovať jeho stretnutie s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, po ktorom by nasledoval trojstranný samit všetkých troch prezidentov. Šéf Bieleho domu európskym lídrom povedal, že takýto postup navrhol Putin, cituje agentúra Reuters zdroj z európskej delegácie.

Spor o miesto konania samitu

Tajná služba Spojených štátov (USSS), ktorej úlohou je ochrana najvyšších predstaviteľov krajiny, sa už podľa portálu Politico pripravuje na samit v maďarskom hlavnom meste. Hoci USSS pri organizovaní samitov často pracuje s viacerými alternatívnymi lokalitami, Budapešť sa podľa dvoch zdrojov javí ako prvá voľba Bieleho domu.

Politico v tejto súvislosti pripomína, že maďarský premiér Viktor Orbán je blízkym spojencom prezidenta USA Trumpa. Budapešť by podľa portálu bola pre Ukrajinu nepríjemnou voľbou, pretože samit v hlavnom meste Maďarska by mohol pripomínať Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom USA, Británia a Rusko sľúbili, že budú garantovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za odovzdanie jadrových zbraní na ukrajinskom území.

Foto: SITA/AP

Po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 sa táto dohoda ukázala ako bezvýznamná, keďže Rusko ako signatár na Ukrajinu zaútočilo a Británia a USA neposkytli Kyjevu dostatočnú podporu na odrazenie ruských útokov.

Ruský prezident Putin podľa AFP Trumpovi povedal, že ako miesto samitu uprednostňuje Moskvu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zas presadzoval Ženevu. Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis už prisľúbil Putinovi „imunitu“ voči zatykaču, ktorý na ruského prezidenta vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) pre podozrenia z vojnových zločinov. Maďarsko v máji z ICC vystúpilo a šéfovi Kremľa by preto zatknutie nehrozilo ani tam.

Trump: Lepšie bude, ak sa Putin a Zelenskyj stretnú bezo mňa

Americký prezident Donald Trump v noci na stredu naznačil, že sa nezúčastní na pripravovanom stretnutí ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Uviedol to v telefonickom rozhovore s konzervatívnym novinárom Markom Levinom. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

Foto: SITA/AP

Trump v pondelok večer na sociálnych sieťach napísal, že zavolal ruskému prezidentovi Putinovi a začal plánovať jeho stretnutie s prezidentom Ukrajiny Zelenským, po ktorom by nasledoval trojstranný samit všetkých troch prezidentov. V stredajšom rozhovore zdôraznil že prvé stretnutie medzi ruským a ukrajinským lídrom by malo byť dvojstranné. „Práve to pripravujú,“ oznámil Trump s odkazom na stretnutie Putina a Zelenského.

„Teraz si myslím, že by bolo lepšie, keby sa stretli bezo mňa, aby sme videli, ako to pôjde,“ konštatoval. Doplnil však, že ak to „bude potrebné“, je pripravený zúčastniť sa na rokovaní. Portál Politico a denník The Guardian v priebehu utorka s odvolaním sa na svoje zdroje informovali, že trojstranné stretnutie prezidentov by sa mohlo uskutočniť v Budapešti. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ako miesto konania samitu navrhol Ženevu.

Trump: Spolieham sa na inštinkty

Levin sa tiež amerického prezidenta spýtal na to, ako vyvažuje záujmy všetkých zúčastnených strán počas aktuálnych rokovaní zameraných na ukončenie vojny. „Je to skôr inštinkt ako proces. Mám inštinkty,“ odvetil.

Uložiť článok

Najnovšie články