Jej rozsiahle a inovatívne projekty siahajú od pobrežných bahenných plôch až po vyprahnuté púšte na západe. Ako píše South China Morning Post, solárne farmy pribúdajú ako súčasť národného úsilia o naplnenie ambicióznych cieľov zeleného rozvoja. V obrovských rozlohách krajiny majú vyrastať celé „oázy“ obnoviteľnej energie, ktoré menia tvár tamojšej zeme aj jej energetickej bilancie.
Podľa portálu Futurism pochádza jedno z virálnych videí z čínskej provincie Kuej-čou.
Pohorie pokryté panelmi ako zo sci-fi filmu
Dron sa vznáša nad pohorím pokrytým hustou sieťou fotovoltických panelov. Na zhotovenom zázname sa lesknú tisíce štvorcových polí, ktoré pretínajú prístupové cesty a vytvárajú mozaiku pripomínajúcu digitálnu mapu.
Čínska vláda dala, podľa slov portálu Futurism, ešte v roku 2020 odvážny sľub: strojnásobiť produkciu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Vzhľadom na to, že krajina zároveň viedla svetové rebríčky vo výrobe energie z uhlia, ambiciózny výrok sa vo svete stretol s dávkou pochybností a skepsy.
China carpeted an extensive mountain range with solar panels in the hinterland of Guizhou (video ended only when the drone is low on battery
byu/uniyk inDamnthatsinteresting
Napriek tomu sú výsledky pozoruhodné. Provincia Kuej-čou ešte v roku 2018 vyrábala približne 1,75 milióna kilowattov solárnej energie ročne, čo je dosť na zásobovanie približne 1 300 domácností. Do roku 2020 však toto číslo údajne vzrástlo na vyše 10 miliónov kilowattov, do roku 2023 dokonca na 15 miliónov. Tieto čísla má poháňať súbor faktorov vrátane vládnych dotácií a lacných bankových úverov pre spoločnosti, ktoré sa zaoberajú obnoviteľnou energiou.
Minulý rok bola Čína podľa medzinárodných štatistík zodpovedná za 64 % svetovej výstavby solárnych a veterných elektrární v úžitkovom meradle. Ak sa súčasné tempo udrží, Peking by mohol dosiahnuť svoj cieľ v oblasti obnoviteľnej energie už tento rok. Aj napriek týmto rekordom však pred krajinou, ktorej ekonomika sa z veľkej časti opiera o energeticky náročný priemysel, stojí dlhá cesta k uhlíkovej neutralite.
Cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060, ktorý avizoval prezident Si Ťin-pching, si bude vyžadovať nielen technologické inovácie, ale aj zásadné zmeny v priemyselnej štruktúre, energetickej spotrebe a správaní obyvateľstva. Ale práve čínske „solárne pohorie“ je metaforou pre epochálnu premenu jednej z najväčších ekonomík dnešného sveta.
Nahlásiť chybu v článku