Často sa stáva, že aj náhoda dokáže priniesť veľký vedecký prevrat. Tak ako sa to podaril Alexandrovi Flemingovi, keď nechal omylom vzorku kontaminovať plesňou a objavil tak penicilín, tak možno podobne prevratný úspech sa teraz podaril doktorke Federice Bertocchiniovej, ktorá je amatérskou včelárkou. A tým, že jej včelstvo napadli parazitické húsenice, ktorých sa prirodzene chcela zbaviť, tak sa jej podaril uskutočniť veľký objav, ktorý môže pomôcť bojovať s neustále zvyšujúcou sa záplavou plastového odpadu. 

Doktorka Federica Bertocchini zo španielskeho inštitútu biomedicíny a biotechnológie je okrem iného aj včelárkou. Keď vo svojich úľoch našla húsenice Zavíjača voskového, rozhodla sa s nimi urobiť krátky proces. Tieto parazitické húsenice sa živia včelím voskom a ničia tak včelám plásty. Federica starostlivo všetky húsenice povyberala a dala do bežnej polyetýlenovej plastovej tašky. Keď chcela po krátkom čase tašku s húsenicami zlikvidovať, všimla si niečo zvláštne. Húsenice do tašky urobili diery. Z včelích plástov tak presedlali na plastovú tašku, ktorá im zjavne chutila tiež.

Takéto niečo nikto nečakal. Okamžite vedci zahájili experiment, pri ktorom umiestnili sto húseníc zavíjača voskového do plastovej nákupnej tašky. Po 40. minútach začali na taške pozorovať prvé diery a po 12 hodinách bola taška ľahšia už o 92 miligramov.

Aj keď toto nie je prvé pozorovanie, kedy živý organizmus konzumuje a spracúva plast, rýchlosť akou húsenice požierali plast, vedcov ohromila. Veľmi cenným javom je to, ako húsenice plast spracúvajú. Polyetylén vytvára dlhé reťazce molekúl, ktoré je veľmi ťažké rozložiť. Húsenice ale majú v sebe zatiaľ neidentifikovaný enzým, ktorý to dokáže.

Vedci sa sami divia, prečo takéto niečo u týchto húseníc, ktoré sú pomerne rozšírené, nebolo objavené skôr. Tiež sa zamýšľali nad tým, ako je možné, že húsenice vôbec dokážu PET rozkladať. To má pravdepodobne súvis s ich potravou – s včelími plástami a voskom, čo sú v podstate polyméry rovnako ako plasty. Mohlo sa teda očakávať, že húsenice dokážu rozkladať aj iné polyméry a to aj tie umelo vytvorené.

Tento objav sa môže zásadne podieľať na znížení environmentálnej záťaže našej planéty. Ročne sa len do morí a oceánov dostanú miliardy kusov plastov, ktoré sa rozkladajú niekedy aj 100 rokov. Ak sa bavíme o plastových taškách, tak ročne sa ich vyprodukuje až 80 miliónov ton, a plastové tašky predstavujú až 40% plastového odpadu v Európe. Takýto objav teda môže zásadne zmeniť spôsob nakladania a spracovávania plastových odpadov.

Vedci sa teraz pokúsia nájsť enzým, ktorý zodpovedá za degradáciu polyetylénu a ďalším krokom ho bude vyrobiť. Ak sa to podarí, potom už bude stačiť len málo, aby sa tento enzým začal využívať pri likvidácii plastového odpadu. A tak nám možno húsenica, ktorá je nočnou morou všetkých včelárov, pomôže k tomu, aby naša planéta bola lepším a najmä čistejším miestom pre život.

Pozri aj: Jedlé vodné bubliny. Tento geniálny vynález čoskoro nahradí plastové fľaše

interez.sk (Matej Mensatoris), iflscience.com