Ľudia, ktorí sa budia veľmi skoro ráno, za to pravdepodobne „vďačia“ pozostatkom DNA, ktorú zdedili po dávnych predkoch – neandertálcoch. Uviedli to v štúdii vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu. TASR informuje podľa britského denníka The Guardian.
„Analýzou pozostatkov neandertálskej DNA, ktoré sa zachovali v genómoch moderných ľudí, sme objavili pozoruhodný trend,“ povedal epidemiológ John Capra z Kalifornskej univerzity. Mnohé zachované časti DNA podľa neho ovplyvňujú gény, ktoré riadia vnútorné telesné hodiny ľudí, pričom vo väčšine prípadov sa zvyšuje sklon k vstávaniu veľmi skoro ráno.
Vedci pri výskume pracovali s genetickými informáciami a údajmi o životnom štýle pol milióna ľudí, ktoré získali z britskej biobanky.
Capra predpokladá, že mnohí ľudia sú nositeľmi pozostatkov génov, ktoré našim predkom pomohli prispôsobiť sa životu vo vyšších zemepisných šírkach. Skoré vstávanie súviselo so zmenami východu a západu slnka, teda dlhšími a kratšími dňami v rôznych ročných obdobiach.
Prebúdzanie ovplyvňujú stovky rôznych génov
Byť ranným vtáčaťom však podľa výskumníkov nevyhnutne nevyžaduje neandertálske gény. Prebúdzanie totiž ovplyvňujú stovky rôznych génov, pričom ich dopĺňa množstvo environmentálnych a kultúrnych vplyvov. Samotné pozostatky neandertálskej DNA tak majú na vstávanie iba malý vplyv.
Človek rozumný (Homo sapiens) začal migrovať z Afriky do Eurázie asi pred 70 000 rokmi, kde sa začal krížiť s neandertálcami. Tí už boli prispôsobení na život v chladnejšom podnebí na severe, kde sa v priebehu roka mení aj dĺžka dňa. Vďaka tomuto kríženiu dnešní ľudia majú v genetickej výbave aj asi štyri percentá neandertálskej DNA vrátane génov súvisiacich s pigmentáciou kože, ochlpením, ukladaním tuku a imunitou.
Nahlásiť chybu v článku