Ako priznáva, po otcovi zdedil aj istú dávku cholerickosti, s ktorou sa dodnes učí pracovať. „Snažím sa nebyť taký cholerický ako on, hoci sa mi to niekedy nedarí. Je to niečo, čo si vyčítam, že viem zbytočne a veľmi rýchlo stratiť nervy. Zároveň si myslím, že deťom netreba všetko neustále vysvetľovať a niekedy je jednoducho potrebné jemne zakročiť. Snažím sa tú cholerickosť tak nejako udržať na uzde. Ale úprimne? Ono je to niekedy dobre, keď sa ťa tie deti boja. (smiech) Je to nadsádzka, je to žart. Chcem byť prirodzená autorita, nie taká, ktorá si to vyžiada násilím alebo krikom.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Doma je jeho povaha odlišná od obrazu, ktorý o ňom majú diváci. „Moja manželka by povedala, že doma som starý mrzutý dedo. Pri deťoch sa snažím udržať si chladnú hlavu, čo je téma, ktorú v sebe momentálne riešim asi najintenzívnejšie,“ vysvetlil a doplnil, že deti vie aj dostatočne zahriaknuť, niekedy aj jemne zvýšeným hlasom, aby bolo cítiť autoritu.
Trochu rizika patrí k životu
Moderátor si spomína aj na situácie z detstva, keď ho otec podnecoval k aktivitám, ktoré neboli úplne bez rizika. Boli to momenty, v ktorých sa učil odvahe a schopnosti postaviť sa nečakaným situáciám. „Poviem taký všeobecný príklad, myslím si, že v dnešnej dobe chceme veľa vecí vyriešiť za tie deti. Nie je to moja myšlienka, ale je to podľa mňa tak, že tie decká musia zažiť aj trošku smútku, aj trošku nudy, aj trošku neúspechu, aj nejakého nahnevania sa na seba… Nemôžeme všetko za nich riešiť, pretože potom prídu do toho veľkého normálneho sveta a potom budú, že: „Aha, teraz to nikto za mňa nevyrieši?““
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako príklad uvádza jeden z typických zážitkov na chalupe. Keď s bratmi rozdúchali oheň, rodičia ich neodohnali, ale s úsmevom ich nechali skúšať, čo dokážu. „Spravili sme na chalupe oheň – no tak sme ho začali preskakovať. Neviem, či by som dnes bol úplne taký, že ,decká, tak choďte preskakovať‘, ale rodičia vtedy: „Tak preskakujte. No, tak padneš do tej pahreby, rýchlo vyskoč.‘“
Podobne pristupovali aj k iným „dobrodružstvám“, napríklad k lozeniu po stromoch. „Vieš… Alebo lozenie po strome – spadnete? No tak spadnete. Keby sme neliezli po strome, tak kde by sme to zažili?“ dodáva s tým, že práve tieto skúsenosti deťom dávajú schopnosť zvládať prekážky.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
A nešlo len o hry. Aj pri učení sa šoférovať alebo jazdiť na bicykli bol otec priamy a nekompromisný. „Jasné, s istou dávkou cholerickosti a nervozity – aj keď som sa učil šoférovať, alebo jazdiť na bicykli. Tam to bolo: „Vystri sa! Vystri sa!“ Ale aj tak sa to dalo a podľa mňa je to super.“
Nahlásiť chybu v článku