V dôsledku vojen, represií autoritárskych režimov a klesajúcej úrovne dôvery v tradičné politické strany sa vlani celosvetovo prepadli demokratické štandardy. Uvádza sa to v najnovšom globálnom Indexe demokracie, ktorý vo štvrtok zverejnil ekonomický inštitút Economist Intelligence Unit (EIU). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Veľa sa toho nezmenilo
Podľa štúdie s názvom „Vek konfliktov“ sa v minulom roku zvýšil počet štátov, ktoré možno charakterizovať ako demokratické, o dva, konkrétne o Paraguaj a Papuu Novú Guineu.
Celkové priemerné skóre indexu demokracie však zaznamenalo medziročný pokles: z 5.29 v 2022 na 5.23 v roku 2023, čo predstavuje najnižšiu úroveň od uverejnenia prvej takejto štúdie v roku 2006.
Z Grécka sa stala „plnohodnotná demokracia“ a Pakistan bol naopak degradovaný na „autoritatívny režim“. Spojené štáty naďalej podľa hodnotenia EIU zostávajú „nedokonalou demokraciou“.
Na prvých troch priečkach indexu demokracie sa umiestnili Nórsko, Nový Zéland a Island, zatiaľ čo na posledných troch Severná Kórea, Mjanmarsko a Afganistan.
Slovensko v novom hodnotení skončilo na 44. mieste spomedzi 167 sledovaných štátov a medziročne pokleslo o jednu priečku. Jeho index demokracie však zostal nezmenený na úrovni 7,07 bodu.
„Svet vstúpil do veku konfliktov a obrysy budúcej veľkej vojny sú už viditeľné,“ uviedli autori štúdie a zdôraznili, že súčasné vojnové konflikty sa sústreďujú v krajinách, v ktorých absentuje demokratické zriadenie alebo je nejakým spôsobom „pokrivené“.
Iba 7,8 percenta svetovej populácie žije v krajinách považovaných za plnohodnotné demokracie, pričom viac ako tretina obyvateľov Zeme žije pod autoritárskou vládou.
Civilizácia stojí na kraji útesu
V indexe demokracie si ako jediný región sveta polepšila západná Európa a dostala sa tak pred Severnú Ameriku. Analytici z EIU skonštatovali, že je to prvýkrát, čo sa Severná Amerika neumiestnila na prvej priečke ako región s najvyšším hodnotením demokracie.
Joan Hoeyová, editorka štúdie, povedala, že skóre sa prepadlo nielen v krajinách, ktoré vojny vedú (Azerbajdžan a Rusko), ale aj v tých, ktoré sú ich obeťami (Arménsko, Ukrajina).
V tejto súvislosti poznamenala, že upevňovanie demokracie vo viacerých členských štátoch EÚ v strednej Európe, ako aj v krajinách Balkánskeho polostrova a Pobaltia prispelo k tomu, že celkové regionálne skóre výrazne nekleslo.
Štúdia EIU tiež poukázala na zvyšujúce sa protiimigračné nálady vo viacerých krajinách sveta. Politické prostredie v Amerike a Európe sa podľa analytikov zároveň čoraz viac polarizuje.
„Tri roky po pandémii COVID-19, ktorá viedla k obmedzeniu slobôd na celom svete, výsledky za rok 2023 poukazujú na pretrvávajúce neduhy demokracie a nedostatok dynamiky ďalšieho rozvoja,“ uviedli autori.
Podľa nich tiež vo viacerých krajinách klesá dôvera v politické strany a lídrov hlavného prúdu a dochádza ku „kultúrnym vojnám“, aké sú už dlho charakteristické pre Spojené štáty. V západnej Európe je navyše možno evidovať nízku úroveň dôvery vo vládu.
V tomto roku sa konajú voľby na úrovni EÚ, respektíve do Európskeho parlamentu. Prieskumy verejnej mienky podľa AFP naznačujú, že krajne pravicové strany sa môžu stať treťou najväčšou frakciou v EP.
V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu analytici EIU tvrdia, že takmer dva roky trvajúca vojna negatívne ovplyvňuje demokratické inštitúcie a postupy na Ukrajine, zatiaľ čo Rusko sa naďalej posúva smerom k „otvorenej diktatúre“.
Nahlásiť chybu v článku