Začiatok roka 2026 potvrdil obavy domácností z ďalšieho zdražovania. Inflácia sa v januári zrýchlila najmä pod vplyvom cien potravín a regulovaných cien energií, pričom tempo rastu cien bolo podľa analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) najsilnejšie v úvode roka a v ďalších mesiacoch by sa malo postupne zmierňovať. Hoci január priniesol citeľný zásah do peňaženiek spotrebiteľov, ide podľa centrálnej banky o vrchol tohtoročného inflačného vývoja.
Rýchly odhad harmonizovanej inflácie HICP ukázal, že spotrebiteľské ceny v januári medziročne vzrástli o 4,2 percenta, čo bolo v súlade s očakávaniami NBS. Medzimesačne ceny poskočili o 1,9 percenta, pričom takmer tretinu tohto nárastu spôsobilo zdraženie tepla. „Januárový rast cien bol v tomto roku najvyšší a tempo zdražovania by sa ďalej malo spomaľovať,“ konštatuje expert analytik makroekonómie Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin.
Cenový šok v obchodoch
Najvýraznejší cenový šok priniesli potraviny, ktorých ceny sa medzimesačne zvýšili takmer o 2,5 percenta. Ide o jeden z najrýchlejších januárových nárastov od vstupu Slovenska do eurozóny v roku 2009. Zdražovanie zasiahlo prakticky celý potravinový kôš – okrem olejov, tukov a mäsa rástli ceny všetkých tried potravín, pričom najviac zdraželo ovocie, zelenina a cukrovinky. Vyššie ceny pocítili aj spotrebitelia pri všetkých druhoch nápojov.
Silným proinflačným faktorom boli aj energie. Ceny tepla pre domácnosti v januári vyskočili takmer o 28 percent, keďže cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa v roku 2026 prvýkrát naplno premietli do koncových cien.
Doterajšie oneskorené zapracovanie týchto rozhodnutí tak prestalo tlmiť rast cien. Časť domácností síce dosah zdraženia zmierňujú energopomocné opatrenia v podobe energosekov, no celkový efekt na infláciu zostal výrazný. Ceny plynu vzrástli v priemere o 6,8 percenta a elektrina zdražela o 4,8 percenta, pričom rýchlejšie než pôvodné predpoklady rástli len ceny tepla.
Na druhej strane, v porovnaní s januárom minulého roka bolo zdražovanie trhových služieb a obchodovateľných tovarov citeľne miernejšie. Výrazne sa tu prejavilo odznenie efektu zvýšených sadzieb DPH z januára 2025, ktoré vlani umelo tlačili ceny nahor. Medziročné tempo rastu cien priemyselných tovarov bez energií sa spomalilo z decembrových 2,4 percenta na 1,8 percenta. Ceny služieb síce stále rastú relatívne rýchlo, no aj tu prišlo spomalenie, z ôsmich percent na 5,8 percenta, čo je však z historického pohľadu naďalej vysoká hodnota.
Zvyšok roka vyzerá optimistickejšie
Infláciu postupne tlmia aj ďalšie faktory, predovšetkým pomalší rast dovozných cien a ochladzovanie trhu práce. V kombinácii s odznievaním vplyvov minuloročnej konsolidácie by sa tempo rastu cien služieb a priemyselných tovarov malo podľa NBS zmierňovať až do konca roka 2026.
Napriek nepriaznivému januáru tak výhľad na zvyšok roka vyznieva optimistickejšie. Národná banka Slovenska očakáva, že inflácia bude postupne klesať a v priemere za celý rok by mala dosiahnuť približne 3,3 percenta, čo by znamenalo citeľné spomalenie oproti vlaňajším 4,2 percenta.
Nahlásiť chybu v článku