Napätie na Blízkom východe sa na konci februára dramaticky vyostrilo. Prezident Donald Trump potvrdil, že Spojené štáty sa spolu s Izraelom zapojili do rozsiahlej vojenskej operácie proti Iránu. Washington tvrdí, že cieľom zásahu je odstrániť bezprostrednú hrozbu pre Spojené štáty a ich spojencov a zároveň zničiť iránsky raketový a jadrový program.
Podľa informácií agentúr TASR, Reuters, AFP či AP zasiahli koordinované letecké a raketové údery viacero miest v Iráne vrátane Teheránu, Isfahánu či Komu. Konflikt sa následne rýchlo rozšíril aj mimo územia Iránu a Izraela a postupne zasahuje ďalšie štáty v regióne.
Koordinované letecké a raketové údery zasiahli viacero miest v Iráne vrátane Teheránu, Isfahánu, Komu, Tabrízu či Kermánšáhu. Konflikt sa následne rýchlo rozšíril aj mimo územia Iránu a Izraela a postupne postihuje ďalšie štáty v regióne. Situácia vyvoláva otázky nielen o bezpečnosti Blízkeho východu, ale aj o možných dôsledkoch pre Európu, globálnu bezpečnosť či svetový obchod.
Trump potvrdil začiatok rozsiahlych operácií
V sobotu 28. februára prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty sa zapojili do izraelských útokov na Irán a americká armáda spustila veľké bojové operácie. Podľa jeho slov je cieľom odstrániť bezprostrednú hrozbu pre Spojené štáty a ich spojencov. Trump zároveň vyhlásil, že cieľom operácie je zničiť iránsky raketový a jadrový program.
Podľa americkej administratívy Teherán vyvíja balistické rakety, ktoré už teraz predstavujú hrozbu pre Európu a v budúcnosti by mohli zasiahnuť aj Spojené štáty. „Nikdy nemôžu mať jadrovú zbraň,“ vyhlásil prezident USA. Iránske ozbrojené sily zároveň vyzval, aby zložili zbrane, inak podľa jeho slov čelia „istej smrti“.
Výbuchy v mestách a panika v Teheráne
Krátko po začiatku operácie sa v Iráne ozvali silné výbuchy. Zaznamenali ich v hlavnom meste Teherán, ale aj v ďalších veľkých mestách vrátane Isfahánu, Komu či Kermánšáhu. V Teheráne po útokoch zavládla panika.
Pred čerpacími stanicami sa tvorili dlhé rady a časť obyvateľov sa snažila z mesta odísť. Na viacerých miestach zostali zatvorené obchody a úrady v krajine výrazne obmedzili internet. Úrady zároveň zaviedli bezpečnostné opatrenia v okolí kľúčových štátnych inštitúcií a strategických objektov.
Irán spustil odvetné raketové útoky
Irán reagoval na útoky odvetnými údermi. Iránske Revolučné gardy potvrdili vypustenie balistických rakiet a dronov smerom na Izrael. V Izraeli sa rozozvučali sirény a protivzdušná obrana zachytávala prichádzajúce projektily. Výbuchy bolo počuť aj nad Jeruzalemom a severom krajiny. Irán zároveň útočil aj na americké ciele v regióne vrátane vojenských zariadení v Perzskom zálive.
Eskalácia konfliktu mala okamžitý vplyv aj na civilnú dopravu. Viaceré štáty v regióne vrátane Izraela, Iránu, Iraku či Spojených arabských emirátov uzavreli alebo výrazne obmedzili svoj vzdušný priestor. Medzinárodná letecká doprava bola narušená a mnohé lety museli meniť trasy. Sirény sa ozývali aj v Jordánsku a bezpečnostné opatrenia zaviedli aj ďalšie krajiny v regióne.
Pri zásahu školy zahynuli desiatky ľudí
Jedným z najtragickejších incidentov prvých hodín konfliktu bol zásah budovy, ktorú iránske médiá označili za dievčenskú základnú školu v okrese Mínáb v provincii Hormozgán na juhu krajiny. Podľa miestnych úradov pri útoku zahynulo najmenej 85 ľudí. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján útok ostro odsúdil a vyjadril sústrasť rodinám obetí. Podľa dostupných informácií sa zasiahnutá budova nachádza približne 300 metrov od objektu napojeného na Iránske revolučné gardy. Presný počet obetí však nebolo možné nezávisle overiť.
Podľa informácií z prostredia bezpečnostných zdrojov boli cieľom operácie aj najvyšší predstavitelia iránskeho režimu a armády. Za pravdepodobne zabitých sú považovaní veliteľ Zboru islamských revolučných gárd Mohammad Pakpúr a iránsky minister obrany Azíz Nasírzáde. Medzi cieľmi útokov bol aj najvyšší duchovný vodca Iránu Alí Chameneí.
Trump oznámil smrť Chameneího
Prezident Donald Trump neskôr na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí je mŕtvy. Trump uviedol, že jeho smrť predstavuje podľa neho „najväčšiu šancu“ pre Iráncov získať späť svoju krajinu. Podľa prezidenta USA je to spravodlivosť pre Američanov aj ďalších ľudí, ktorí podľa jeho slov trpeli v dôsledku politiky iránskeho režimu. Irán následne informáciu o Chameneího smrti potvrdil.
Konflikt sa rozšíril aj do Libanonu
Napätie sa medzitým rozšírilo aj do Libanonu. Po útokoch militantného hnutia Hizballáh na Izrael spustila izraelská armáda odvetné údery na juh Libanonu, údolie Bikáa a južné predmestia Bejrútu. Libanonské úrady informovali o desiatkach obetí a stovkách zranených. Izraelská armáda zároveň vyzvala obyvateľov viacerých miest a dedín na juhu Libanonu, aby okamžite opustili svoje domovy.
Iránske úrady zároveň uviedli, že majú pod kontrolou Hormuzský prieliv, ktorý patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy na prepravu ropy na svete. Prípadné obmedzenie dopravy v tejto oblasti by mohlo mať výrazný dosah na svetové trhy s energiami.
USA hovoria o tisícoch zasiahnutých cieľov
Americká armáda uviedla, že od začiatku operácií zasiahla v Iráne približne 2000 cieľov. Do operácie sa podľa amerického velenia zapojilo viac než 50 000 vojakov, približne 200 stíhačiek a dve lietadlové lode. Útoky mali výrazne oslabiť iránsku protivzdušnú obranu a zničiť stovky balistických rakiet, odpaľovacích zariadení aj dronov. Irán podľa amerických predstaviteľov odpovedal stovkami balistických rakiet a tisíckami dronov, jeho schopnosť pokračovať v útokoch sa však postupne znižuje.
Konflikt z pohľadu ľudských práv
Konflikt medzi Izraelom, Spojenými štátmi a Iránom vyvoláva množstvo otázok. Týkajú sa nielen bezpečnostnej situácie na Blízkom východe, ale aj medzinárodného práva, reakcií vlád a možných dôsledkov pre Európu.
V čase, keď eskalácia napätia vyvoláva obavy z ďalšieho rozšírenia konfliktu, sme sa na situáciu pýtali Petra Weisenbachera, výkonného riaditeľa Inštitútu ľudských práv. V rozhovore hovorí o tom, ako vníma útok USA a Izraela na Irán z pohľadu medzinárodného práva, hodnotí komunikáciu slovenskej vlády smerom k občanom uviaznutým v regióne a približuje aj možné scenáre ďalšieho vývoja konfliktu.
Spojené štáty spolu s Izraelom zaútočili na Irán. Aj keď prešlo málo času, už teraz vieme zrejme povedať, že to bolo bez naplnenia podmienok medzinárodného práva. Ako sa na to pozeráte vy?
Vojenská agresia voči Iránu je jednoznačným porušením medzinárodného práva, Chartou OSN počínajúc. USA a Izrael páchajú v podstate to isté čo Rusko voči Ukrajine. Vzhľadom na charakter konkrétnych aktivít je to možné považovať aj za teroristický útok, nakoľko vyvolanie strachu, zmätku a snaha o ovplyvnenie politickej situácie sú zjavné ciele. Predstaviteľov vlád Izraela a USA môžeme s čistým svedomím považovať za vojnových zločincov.
Ako hodnotíte komunikáciu vlády smerom k občanom, ktorí uviazli v krajinách Blízkeho východu? Až po troch dňoch vyhlásenie, nevidia dôvod na zvolanie bezpečnostnej rady, mnohí ľudia hlásili, že sa ani nevedeli dovolať na ambasády, premiér avizoval, že dovezú aj ľudí z luxusných dovoleniek. Príde vám, že rezort má zvládnutý krízový manažment?
Myslím si, že vláda spravila v komunikácii s verejnosťou viacero nepochopiteľných chýb, ale čo sa týka fyzickej pomoci občanov a občiankam SR v núdzi, nedovolím si to posudzovať, nakoľko nemám k dispozícii relevantné informácie. Dúfajme, že to zvládnu lepšie ako komunikáciu.
Čo konkrétne mali urobiť inak? Ako to vyzerá krok za krokom, keď krajina reaguje správne?
V prvom rade mala vláda okamžite odsúdiť túto vojenskú agresiu, ktorá ide proti medzinárodným štruktúram, v ktorých SR participuje, tak ako aj proti našim záujmom. Destabilizácia Blízkeho východu môže mať (aj) pre Slovensko nedozerné a negatívne následky. Od ekonomických až po bezpečnostné.
S tými bezpečnostnými súvisí aj to, prečo je odsúdenie tejto agresie dôležité. Ak sa jednoznačne nedištancujeme od činov Izraela a USA, stávame sa – síce nepriamo –, ale tiež terčom potenciálnych odvetných útokov. Následne mala vláda jasne a transparentne komunikovať, čo a ako bude robiť a tieto informácie aktualizovať, aby nevznikal priestor na dohady a šírenie dezinformácii.
O pomoc žiada 5-tisíc Slovákov. Ste aj s niekým v kontakte? Ako opisujú situáciu?
Nateraz nás nekontaktoval nikto z týchto ľudí.
Jedným z cieľov USA je zvrhnutie režimu v Iráne. Aké sú potom ďalšie scenáre? Nehrozí ešte horší režim akejsi vojenskej diktatúry? Môže byť Irán slobodný? Nehrozí afganská cesta?
Otázne je, ako zareaguje iránska spoločnosť. Výsledok súčasnej agresie môže byť aj posilnenie režimu alebo, naopak, občianska vojna; možno dokonca rozšírenie konfliktu do susedných krajín, pretože Irán je dôležitým aktérom v regióne. USA boli, žiaľ, zodpovedné za zvrhnutie poslednej iránskej demokratickej vlády a v tomto zmysle by najviac pomohlo, keby od Iránu ostali čo najďalej.
Trump nevylúčil nasadenie pozemných jednotiek. Čo by to znamenalo?
Donald Trump je, žiaľ, schopný aj takéhoto šialenstva, ale za pravdepodobné to v tejto chvíli nepovažujem. Ak by sa to stalo, bol by to masaker a násilie by sa určite rozšírilo do celého regiónu. Obával by som sa aj „odvetných“ teroristických útokov po svete, a to vrátane Európy. Dúfajme, že k tomu nedôjde.
Ako je možné, že došlo k útoku na školu, kde zomreli prevažne dievčatá? Budú organizácie trvať na prešetrení tohto incidentu? Vie sa ohľadom toho niečo viac?
Trumpov aj Netanjahuov režim sa nijako netají svojím pohŕdaním ľudskými právami a zákonnými pravidlami. Benjamin Netanjahu pácha v Gaze genocídu, ktorá pokračuje aj po uzavretí tzv. prímeria. Paralelne sa zvyšuje násilie voči Palestínčanom a Palestínčankám na okupovanom Západnom brehu, osadníci ich vyháňajú z domov a kradnú im majetok. Izraelská vláda tomu napomáha, len pre pár dňami zničila budovu základnej školy.
Donald Trump zasa používa voči vlastným občanom a občiankam, ktoré majú iný názor, ICE a ako vieme, už to spôsobilo aj straty na životoch. Nie je teda, žiaľ, prekvapením, že zbombardovali školu v Iráne, je to logické pokračovanie ich politiky. Ak dnes jasne nepovieme nie, tak onedlho môžeme byť terčmi aj my. Koniec koncov, americký viceprezident Vance povedal, že európske krajiny považuje za spojencov, len ak si zvolia také vlády, ktoré vyhovujú USA, a ak nie, tak sa z nich stane hrozba. Čo to v dôsledku znamená byť „hrozbou“ pre USA, vidíme v Iráne.
Vývoj na Blízkom východe zostáva mimoriadne napätý a jeho ďalší priebeh je zatiaľ ťažké predvídať. Konflikt už teraz presahuje hranice Iránu a Izraela a zasahuje aj ďalšie krajiny regiónu vrátane Libanonu. Eskalácia môže mať výrazné bezpečnostné, ekonomické aj politické dôsledky.
Okrem rizika ďalšieho rozšírenia bojov upozorňujú experti aj na možné dosahy na globálne energetické trhy, medzinárodnú dopravu či bezpečnostnú situáciu v Európe. To, ako sa konflikt bude vyvíjať v najbližších dňoch a týždňoch, bude podľa odborníkov závisieť najmä od reakcií regionálnych aktérov a od toho, či sa podarí zabrániť ďalšej eskalácii násilia.
Únos storočia: Jedno z najslávnejších bábätiek ukradli rodičom z postieľky, žiadali obrovské výkupné
Víza neriešte, na týchto miestach sa nezdržiavajte: Ak vypukne vojna, dodržiavajte základné pravidlá
Nahlásiť chybu v článku