Ceny zemného plynu po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe prudko vzrástli. Jedným z dôvodov je aj situácia v Hormuzskom prielive, ktorý patrí medzi najdôležitejšie dopravné trasy pre ropu a zemný plyn smerujúce do Európy aj ďalších častí sveta.
Energetický analytik Radovan Potočár pre TV Noviny upozornil, že ešte pred eskaláciou napätia sa s plynom na burze obchodovalo za výrazne nižšie ceny. „Pred ozbrojeným konfliktom stál plyn na burze 30 eur za megawatthodinu. To je dokonca výrazne menej než cena, ktorú dnes domácnosti reálne platia vo svojich účtoch. Aktuálne sú na úrovni okolo 55 eur za megawatthodinu,“ priblížil.
Problém najmä pre firmy
Bežného občana sa zvýšenie spotových cien nedotkne okamžite. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude pri výpočte regulovanej ceny plynu budúci rok vychádzať z priemeru trhových cien v období od októbra 2025 do konca júna 2026.
Súčasná situácia sa tak môže premietnuť do cien pre domácnosti v nasledujúcom roku, pričom rozhodujúci bude najmä dlhodobejší vývoj na trhu. Predpovedať však presné čísla zatiaľ nie je možné, v hre sú viaceré scenáre.
Naopak, firmy pocítia zvýšenie ceny už v najbližšom období. Môže to znamenať ďalšie zdražovanie tovarov a služieb.
„Banka Goldman Sachs prišla s tvrdením, že ceny európskeho plynu by mohli vyskočiť o 130 percent a atakovať 80 eur za megawatthodinu,“ tvrdí Stanislav Pánis, analytik J&T banky. To by mohlo nastať v prípade, ak by konflikt na Blízkom východe trval dlhšie.
Najväčšie LNG zariadenie odstavené
Za rastúcim napätím na trhoch stojí aj prerušenie výroby v najväčšom exportnom zariadení na skvapalnený zemný plyn (LNG) na svete, ktoré sa nachádza v Katare.
„Toto je najväčšia hrozba pre svetové trhy s plynom od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022,“ uviedli analytici ANZ.
Štátna spoločnosť QatarEnergy podľa TASR zároveň pristúpila k zastaveniu výroby hliníka a viacerých chemických produktov. Stalo sa tak deň po tom, ako iránsky útok prinútil firmu prerušiť prevádzku v priemyselnom komplexe Ras Laffan – najväčšom exportnom centre pre skvapalnený zemný plyn na svete.
Zdražela aj ropa
Ceny ropy vo štvrtok opäť prudko vzrástli, keďže eskalujúca vojna USA a Izraela proti Iránu vyvolala obavy z dlhodobého prerušenia dodávok ropy a plynu z Blízkeho východu. Irán vo štvrtok skoro ráno vypálil rakety na Izrael a milióny obyvateľov museli ísť do protileteckých krytov.
V stredu (4. 3.) americká ponorka potopila iránsku vojnovú loď pri Srí Lanke, pričom zabila najmenej 80 ľudí, a protivzdušná obrana NATO zničila iránsku balistickú strelu vypálenú smerom k Turecku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.23 h SEČ 84,21 USD (72,29 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 2,81 USD (3,45 %).
Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 77,63 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje zdraženie o 2,97 USD (3,98 %).
Lode kotvia v otvorených vodách
Irak, ktorý je druhým najväčším producentom ropy v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), znížil produkciu o takmer 1,5 milióna barelov denne pre nedostatok skladovacích priestorov. Katar, ktorý je najväčším producentom skvapalneného zemného plynu v Perzskom zálive, v stredu vyhlásil, že nemôže exportovať plyn, pričom zdroje uviedli, že návrat k normálnym objemom produkcie môže trvať najmenej mesiac.
Najmenej 200 lodí vrátane tankerov na ropu a skvapalnený zemný plyn zostalo kotviť v otvorených vodách pri pobreží hlavných producentov v Perzskom zálive vrátane Iraku, Saudskej Arábie a Kataru. Čínska vláda požiadala firmy, aby pozastavili podpisovanie nových zmlúv na vývoz rafinovaného paliva a pokúsili sa zrušiť už dohodnuté zásielky, uviedli vo štvrtok zdroje z čínskeho priemyslu a obchodu.
Nahlásiť chybu v článku