Ukrajinské drony zaútočili v noci na štvrtok na Rostovskú oblasť, zahynuli pri tom tri osoby a ďalšie utrpeli zranenia, uviedol tamojší gubernátor Jurij Sľusar. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Po útoku vypukol požiar na nákladnej lodi v prístavnom meste Rostov nad Donom, pri ktorom zahynuli dvaja členovia posádky a traja ďalší utrpeli zranenia, uviedol na platforme Telegram Sľusar. Požiar sa neskôr podarilo uhasiť. V meste Batajsk zahynul jeden ďalší civilista a hlásili aj šesť ranených, ozrejmil gubernátor. „Mestské komisie zdokumentujú všetky následky útoku,“ povedal Sľusar.
Ukrajina nedávno zintenzívnila nočné dronové útoky, zacielené na ruskú energetickú infraštruktúru, z ktorej Moskva získava financie na podporu invázie, píše AFP. Ruskí predstavitelia tvrdia, že každú noc systémy protivzdušnej obrany zachytia desiatky dronov.
V uplynulých týždňoch Kyjev oznámil útoky námorných dronov na ruské tankery v Čiernom mori a útoky na ruské prístavy. Moskva na to reagovala pravidelným bombardovaním ukrajinského prístavného mesta Odesa, pričom zasiahla dopravné lode, a to vrátane tureckých. Ankara minulý týždeň varovala, že útoky v Čiernom mori predstavujú „znepokojivú eskaláciu“.
Diplomatické snahy o ukončenie konfliktu sa v uplynulých týždňoch zrýchlili po zverejnení mierového plánu USA, no doposiaľ neviedli k prímeriu, pripomína AFP.
Rusko sa podľa prezidenta Zelenského pripravuje na ďalší rok vojny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredajšom večernom prejave vyhlásil, že Rusko plánuje urobiť z roku 2026 „rok vojny“ proti Ukrajine. Reagoval tak na slová ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý predtým uviedol, že Moskva určite dosiahne svoje ciele.
„Dnes sme počuli ďalší signál z Moskvy, že sa pripravujú urobiť z budúceho roka rok vojny,“ povedal Zelenskyj. Putin v stredu na stretnutí s predstaviteľmi ministerstva obrany v Moskve zopakoval, že „ciele špeciálnej vojenskej operácie budú určite splnené“, pričom použil oficiálny výraz Kremľa pre takmer štyri roky trvajúci konflikt.
Putin zdôraznil, že preferuje diplomatické riešenie, ale ak „Ukrajina a jej zahraniční patróni odmietnu vecné rokovania“, Rusko získa sporné územia vojenskými prostriedkami. Ide o oblasti, o ktorých Moskva tvrdí, že sú pod jej kontrolou, vrátane Donbasu a Krymu.
Vyjadrenia prichádzajú po tom, ako Ukrajina v pondelok oznámila pokrok v rokovaniach o budúcich bezpečnostných zárukách s vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa v Berlíne. Podľa Zelenského však pretrvávajú rozdiely v otázke územných ústupkov. Pôvodný návrh Washingtonu, kritizovaný ako príliš ústretový voči Moskve, počítal s tým, že Kyjev sa vzdá časti Doneckej oblasti a USA de facto uznajú Doneck, Krym a Luhansk ako ruské.
Obsah revidovaného plánu zatiaľ nie je známy. Kremeľ v stredu uviedol, že čaká na informácie od USA o výsledkoch berlínskych rokovaní. „Očakávame, že naši americkí partneri nás budú informovať, keď budú pripravení,“ povedal hovorca Dmitrij Peskov.
Americkí a ruskí predstavitelia budú cez víkend rokovať v Miami
Americkí a ruskí predstavitelia sa tento víkend stretnú v Miami v rámci snáh administratívy prezidenta Donalda Trumpa ukončiť takmer štvorročný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Informoval o tom v stredu magazín Politico s odvolaním sa na dva zdroje, píše TASR.
Súčasťou ruskej delegácie by podľa jedného zo zdrojov mal byť i osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev. Americkú stranu by mali tradične zastupovať Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner. Podľa jedného zdroja Politica sa s americkou delegáciou ešte predtým možno stretne ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov.
Obaja americkí vyslanci sa tento týždeň zúčastnili na rokovaniach s európskymi a ukrajinskými predstaviteľmi v Berlíne s cieľom rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu či možnosti teritoriálnych ústupkov Rusku. Spojené štáty údajne Kyjevu ponúkli bezpečnostné záruky podobné článku päť Severoatlantickej zmluvy.
Zvládne byť prorokom každý? Naša redakcia predpovedala 46 vecí na rok 2025, vyše 44 % z toho správne
Nahlásiť chybu v článku