Európa, konkrétne Európska vesmírna agentúra (ESA) sníva o skúmaní Marsu už roky. V rámci misie ExoMars, ktorá prebieha v spolupráci s ruským Roskosmosom plánuje na povrchu Červenej planéty hľadať známky mimozemského života. Európsky nosný modul, ruský pristávací modul a vôbec prvý neamerický planetárny rover poletia na Mars v roku 2021. Len pred niekoľkými dňami ESA oznámila aj meno spomínaného roveru. Volať sa bude po Rosalind Franklinovej.
Prvá časť misie ExoMars v roku 2016 nedopadla práve podľa predstáv. Atmosferická sonda síce vypustila z obežnej dráhy Marsu planetárny modul, no ten počas zostupu havaroval. Od druhej časti misie, ktorá sa má spustiť v roku 2021 si ESA spolu s Roskosmosom sľubujú oveľa viac. Prvý neamerický planetárny rover bude na červenej planéte pátrať po známkach niekdajšieho mimozemského života.
ESA minulý týždeň prostredníctvom tlačovej správy oznámila, aké meno bude rover misie ExoMars niesť. V júli minulého roka spustila Vesmírna agentúra Spojeného kráľovstva anketu, v ktorom mohli pomenovanie roveru navrhovať občania všetkých členských štátov Európskej únie. Spomedzi viac ako 36-tisíc návrhov vybrala skupina odborníkov Rosalind Franklin. Ešte ste o nej nepočuli? Ide o jednu z najvýznamnejších žien vo svete vedy v histórii.
Rosalind Elsie Franklinová
Rosalind Franklinová bola anglická fyzikálna chemička a biofyzička, ktorá mala veľkú zásluhu na objavení a objasnení molekulárnej štruktúry DNA, RNA, grafitu, vírusov a uhlia. Hoci počas života bola oceňovaná za štúdium grafitu a vírusov, na jej najväčší objav sa akosi zabudlo. Až po jej skorej smrti, kedy v 37 rokoch podľahla rakovine vaječníkov, sa jej dostalo uznania za obrovský prielom vo vede, aký v histórii ľudstva nemá obdobu.
Európska vesmírna agentúra má dlhú tradíciu v pomenovaní svojich projektov po významných európskych vedcoch. Stalo sa tak pri menách ako Newton, Planck či Euklides. Medzi týchto velikánov sa teraz pridá aj Franklinová. „Tento názov nám pripomína, že skúmanie je zakorenené v ľudských génoch. V našej DNA má svoje miesto veda aj všetko, čo v ESA robíme. Rover Rosalind nesie túto myšlienku a vedie nás v ústrety vesmírnemu výskumu“ povedal generálny riaditeľ ESA Jan Woerner.
Úloha roveru Rosalind
Rover bude vybavený nástrojmi novej generácie a bude akýmsi plnohodnotným automatizovaným laboratóriom priamo na povrchu červenej planéty, povedal astronaut ESA Tim Peake. Rover by mal pristáť na mieste nazývanom Oxiu Planum, ktoré sa nachádza v oblasti rovníka. Práve tu sa totiž v geologickej histórii Marsu nachádzala voda a je teda možné, že tu bude možné objaviť známky niekdajšieho mimozemského života.
ESA
Nahlásiť chybu v článku