Spomeniete si na príbeh nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Williama Goldinga s názvom Pán Múch? Na strednej škole ste o ňom zrejme počuli, možno ste dokonca po tejto vynikajúcej knižke aj siahli, alebo ste videli jedno z dvoch jej filmových spracovaní. Príbeh skupiny dospievajúcich chlapcov, ktorí na pustom ostrove budujú vlastnú spoločnosť, no stretávajú sa pritom s neustále narastajúcimi problémami, v sebe ukrýva pozoruhodne detailný pohľad do ľudskej osobnosti. Možno pritom ani netušíte, že táto literárna klasika je inšpirovaná skutočnými udalosťami a to psychologickým experimentom známym ako Robbers Cave Experiment.
Robbers Cave Experiment sa odohral v roku 1954 a svoj názov dostal podľa miesta, kde bol prevedený. Bol ním štátny park (nižšia úroveň ochrany ako národný park) Robbers Cave v americkom štáte Oklahoma. Zúčastnilo sa na ňom celkom 22 chlapcov vo veku 11-12 rokov. Respondentov si vybral americký sociálny psychológ tureckého pôvodu, Muzafer Sherif, ktorý experiment aj viedol. Výberové kritériá boli pritom pomerne jednoduché. Obyčajní chlapci zo strednej triedy s priemerným prospechom no nadpriemernou inteligenciou, ktorí sa navzájom nepoznajú. Experiment mohol začať.
Sherif si pre svoj sociálny experiment nevybral odľahlé miesto uprostred prírody len tak náhodou. Letný tábor bol ideálnym miestom bez prieniku vonkajších vplyvov, kde mohol priebeh testovania pokojne sledovať bez toho, aby bol experiment niečím narušený. Aj pre samotných chlapcov išlo navyše o príjemné prostredie, v ktorom sa budú cítiť prirodzenejšie ako v „laboratórnych podmienkach“. Pred samotnou cestou boli všetci chlapci psychologicky vyšetrení. Keď sa nezistili žiadne problémy, letný tábor mohol začať.
Priebeh Robbers Cave mal celkom tri rôzne fázy. V tej prvej Sherif 22 chlapcov rozdelil náhodne do dvoch rovnako veľkých skupín, bez toho, aby chlapci vedeli o existencii tej druhej. Obom skupinám boli pridelené chatky v dostatočnej vzdialenosti na to, aby sa vzájomne nestretli. Prvá fáza spočívala v akomsi stmeľovaní sociálnych vzťahov. Chlapci sa postupne zoznamovali, spoločné aktivity v podobe súťaží, športov a iných činností ich postupne zbližovali a stužovali. Každá zo skupín si vybrala vlastný názov (Orli a Zmije), čo prispelo k získaniu akejsi identity. Nikto už nebol jednotlivcom, ale Orlom, alebo Zmijou. Z oboch „tímov“ sa po týždni spolunažívania vytvorili pomerne stabilné sociálne skupiny.
Druhá fáza experimentu spočívala vo vzájomnom konflikte. Muzafer Sherif obe skupiny zoznámil a usporiadal medzi nimi rôzne súťaže a spoločné aktivity. A vtedy to všetko začalo. Medzi jednotlivými skupinami vznikol otvorený konflikt, neznášanlivosť, prílišná súťaživosť hraničiaca s nenávisťou. Začalo to verbálnymi útokmi, posmeškami a vysmievaním sa. Týždeň končil „misiami“ počas ktorých skupina Orlov spálila Zmijám vlajku, na čo Zmije reagovali rozhádzaním postelí Orlov a krádežami osobných vecí. Muzafer Sherif teda obe skupiny od seba opäť oddelil a pustil sa do tretej fáze experimentu.
Tretia fáza spočívala najskôr v rozhovoroch, neskôr v urovnaní konfliktu. Sherif najskôr dva dni komunikoval s jednotlivými skupinami osobitne. Zistil, že každý člen vníma svoju sociálnu skupinu veľmi pozitívne, kým tú druhú, často neopodstatnene, veľmi negatívne. Po dvoch dňoch rozhovorov skupiny opäť spojil. Tentokrát ich však nepostavil proti sebe a nekonali sa žiadne súťaže. Vytvoril im problém, ktorí museli vyriešiť spoločne. Odstavil im pitnú vodu.
Obe skupiny ostali uprostred leta v tábore bez pitnej vody. Museli teda spoločne problém vyriešiť. Nádrž na pitnú vodu sa však nachádzala v horách nad letným táborom. Obe skupiny sa ju teda rozhodli spoločne nájsť, čo sa im nakoniec aj podarilo. Keď prišli spotení a unavení k nádrži, zistili, že hlavný ventil je ukrytý pod množstvom skál. Kamene teda odhádzali, ventil otvorili a spoločne krízu vyriešili. Sherifova sociálna teória sa potvrdila.
Muzafer Sherif experimentom Robbers Cave potvrdil svoju teóriu realistického konfliktu. Tá spočíva v tom, že napätie medzi vzájomne súperiacimi skupinami najlepšie zmierni spolupráca a snaha o splnenie spoločných cieľov. Teória hovorí aj to, že vzájomné predsudky a negatívne emócie k iným sociálnym skupinám vznikajú v dôsledku vzájomnej súťaživosti v spoločnosti. Teória, ktorú po experimente formuloval vo svojej štúdii v roku 1961 (Teória realistického konfliktu), si však našla aj množstvo odporcov a to najmä pre nemorálne prostriedky, ktoré v závere experimentu Sherif použil.
scientificamerican.com, thepsychologist.bps.org.uk, theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku