Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť časti zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ustanovenia týkajúce sa krátenia či odňatia dávok v hmotnej núdzi v prípade odmietnutia ponuky primeranej práce napadla na ÚS skupina poslancov parlamentu za opozičné Progresívne Slovensko (PS). Ich návrh v stredu prijal ÚS na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Poslanci v podaní namietali aj proti nesúladu ustanovení s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 105 o zrušení nútenej práce.
Dávka ako garancia základných životných podmienok
Návrh poukazuje na to, že dávka v hmotnej núdzi je jediná univerzálne nárokovateľná dávka, ktorej účel sa vzťahuje na zabezpečenie základných životných podmienok. „Ak je dávka v hmotnej núdzi materiálnym ekvivalentom garancie práva na život, resp. naplnením práva na ľudskú dôstojnosť, nemožno jej poskytovanie podmieňovať splnením ďalších požiadaviek,“ uvádza sa v podaní.
Ako funguje pomoc v hmotnej núdzi v súčasnosti
Výška dávky v hmotnej núdzi sa určuje podľa zloženia domácnosti a v súčasnosti je jej výška, ako informuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 89,70 eura mesačne, ak ide o jednotlivca, 170,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, 155,90 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí, 233,20 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, 249,10 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi a 314,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.
Kedy sa znižuje
Dávka v hmotnej núdzi sa zároveň znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo nie je uchádzačom o zamestnanie a u ktorého bola zistená nespolupráca. Tá môže spočívať v odmietnutí ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, v odmietnutí nástupu do takéhoto zamestnania, v nedostavení sa na úrad alebo miesto určené úradom bez vážnych dôvodov, alebo v tom, že sa zamestnal, no pracovný pomer sprostredkovaný úradom sa opakovane skončil do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Zníženie sa uplatňuje aj v prípade, ak osoba nie je v pracovnom vzťahu zakladajúcom nárok na príjem zo závislej činnosti ani nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a zároveň sa nezúčastňuje na základe dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, na menších obecných službách alebo na prácach na predchádzanie a riešenie mimoriadnych situácií v rozsahu 32 hodín mesačne.
Rovnako sa dávka znižuje aj v prípade, ak osoba síce má pracovný alebo dobrovoľnícky vzťah, ale v príslušnom mesiaci nevykoná dohodnutý rozsah činností aspoň 32 hodín mesačne, alebo sa nezúčastní na dohodnutých aktivitách v rozsahu, ktorý vyplýva z rozdielu medzi 32 hodinami a jej dohodnutým rozsahom, prípadne nevykoná činnosť v dohodnutom rozsahu, ak je tento nižší ako 32 hodín mesačne.
Toto zníženie dávky sa uplatňuje v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá na zníženie dávky vedie.
V prípade opakovaného porušenia povinností sa dávka v hmotnej núdzi znižuje v nasledujúcich jednom až troch kalendárnych mesiacoch po mesiaci, v ktorom k opakovanému porušeniu došlo. Ide najmä o opakované odmietnutie vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, odmietnutie nástupu do takéhoto zamestnania alebo nedostavenie sa na úrad či určené miesto bez vážnych dôvodov. Rovnako sa to vzťahuje aj na prípady opakovaného predčasného skončenia pracovného vzťahu sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Ďalšie informácie sa dočítate na oficiálnej stránke ministerstva.
Nahlásiť chybu v článku