Vyplýva to z najnovšej štúdie založenej na poznatkoch získaných vďaka sonde Cassini, informovala agentúra AFP.
Šiesta planéta od Slnka sa sformovala pred približne 4,5 miliardami rokov spolu so zvyšnými planétami slnečnej sústavy a väčšinu svojej existencie strávila bez svojich charakteristických prstencov, s ktorými ju poznáme v súčasnosti.
Astronómovia sa dlho domnievali, že prstence môžu byť mladšie a možno vznikli vďaka kolízii mesiacov Saturnu alebo následkom blízkeho preletu kométy.
Cassini – americko-európska sonda, ktorú vypustili v roku 1997 a svoju misiu zavŕšila v roku 2017 plánovaným stroskotaním na povrchu Saturnu – poskytla na niektoré otázky jasnejšie odpovede. Sonda sa dostala k planéte bližšie než akékoľvek iné kozmické zariadenie v histórii.
Vďaka posledným obletom sondy Cassini okolo Saturnu boli vedci schopní vydedukovať hmotu a približný vek jeho prstencov, uviedol Luciano Iess, vedúci výskumného tímu z Univerzity La Sapienza v Ríme.
Menej objemu indikuje mladší vek prstencov, pretože tie s vekom priťahujú viac úlomkov a naberajú hmotnosť. Prstence tvorí z 99 percent ľad. Predmetná štúdia sa nezaoberá otázkou ich pôvodu, zmienené teórie však podporuje.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku