Prečo vlastne spíme? Vedcom sa podarilo získať nový dôkaz o tom, čo sa počas spánku odohráva v ľudskom mozgu

Skúmajú, prečo vlastne spíme, čo sa s nami počas spánku deje, ako vznikajú sny a aký majú význam. Aj keď mnoho otázok ostáva stále nezodpovedaných, nové výskumy nás opäť posunuli o krok vpred.

Mozog sa zbavuje škodlivín

Ako informuje portál Medical Express, v časopise PLoS Biology bola nedávno publikovaná štúdia, ktorá poukazuje na to, že hĺbka nonREM fázy spánku je úzko prepojená s rôznymi variáciami génu, ktorý ovplyvňuje prietok tekutín mozgom. To znamená, že spánok podporuje prietok spinálnocerebrálnej tekutiny mozgom, vďaka čomu sa zbavuje odpadových látok. U zvierat tento proces podporujú tzv. AQP4 kanáliky a aj keď je známe, že sa nachádzajú aj v ľudskom mozgu, doteraz nebolo jasné, akú úlohu zohrávajú pri regulácii nonREM fázy spánku.

V rámci štúdie sledovali vedci mozgové vlny spiacich jedincov, pričom najviac viditeľné rozdiely medzi ľuďmi s rôznymi genetickými predispozíciami boli viditeľné začiatkom noci, teda vtedy, keď je potreba spánku najvyššia. Zaujímavé je, že ľudia s rôznou genetickou výbavou inak reagujú aj na nedostatok spánku. Vedci si myslia, že práve genetická predispozícia, a teda prietok tekutiny mozgom, môže súvisieť aj s nástupom Alzheimerovej choroby. Aj keď si však táto oblasť vyžaduje množstvo ďalších výskumov, vedci upozorňujú, že by sme nemali podceňovať dôležitosť kvalitného spánku.

V snoch prehráva zažité udalosti

Súčasťou zdravého spánku sú aj sny a ako informuje časopis Cell Reports, vedcom sa prvýkrát podarilo získať dôkaz o tom, že mozog si v snoch premieta a ukladá udalosti predošlého dňa. V rámci výskumu umiestnili vedci do mozgu dvoch ľudí mikroelektródy a pripojili ich k počítaču. Ukázalo sa, že v spánku mozog opakuje neurálne výboje, ktoré vyvolali zážitky prežité počas dňa. Tomuto sa hovorí „offline replay“ a vďaka procesu si mozog uchováva spomienky do dlhodobej pamäte.

Výskum prebiehal tak, že vedci dvoch účastníkov požiadali, aby si zdriemli pred a po hraní sekvencie z videohry. Tú však nehrali rukami, ale za pomoci myšlienok. Ich cieľom bolo predstaviť si, ako rukami vykonávajú rôzne úkony v hre. Počas jednotlivých fáz vedci sledovali aktivitu veľkých skupín neurónov v mozgu. Ukázalo sa, že aktivita bola rovnaká, keď jedinci hrali hru a keď po nej spali. Zdá sa teda, že spánok a snenie skutočne zohrávajú v procese učenia dôležitú úlohu.

Pozri aj:

V roku 1110 Mesiac akoby „zmizol“. Vedci možno rozlúštili záhadu mimoriadne temného zatmenia

Medical Express